|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
|
|
| JP | ||||||||||
HEADHUNTER BLOG
ART Maneuvers the Swiftest Currents in Business & Careers, at Home & Abroad
<<<<BACK TO MAIN BLOG PAGE
 |
Headhunter Blog
Post by Bob
Otis, ART Managing Director Date Posted: December 3, 2025 |
|
Message to THE FOUNDER
As
a person with 40 years serving good, bad and ordinary
Founders, I can say this: humans currently average 2
eyes for their vision to focus. Yes, I know that
technology might genetically or mechanically soon
rapidly give us more than two eyes, or it might blind
us altogether, but for now, "your" vision probably is
only at most 50% of the total vision possible for your
company. A Founder's ego along with the assumption
that "this is my company" are fatal notions to the
true growth potential of a company, because all
possibilities for a company are thereby being wrapped
up in the life experiences, assumptions, fears, and
ignorance of a single person. There is a wide angle or
panoramic possibility of seeing business, but that
simply cannot spring from one person's eye. Often The Founder (and yes, a capital "F" is typically required here) is burdened by the day to day realities of starting a company, but whom could The Founder trust to provide different ideas, perspectives and experiences to overcome a company's problems or to grab opportunities? Nobody??? Only The Founder knows everything??? Real, deep possibilities for a firm can better arise if a founder (note the small "F") allows the "second eye" to also have a voice, even if only as an anonymous Suggestions Box in the break room. Listening to others in one's business and outside is the best way to have two or more eyes looking clearly at the horizon. Maybe
I am wrong about everything. Maybe I am a dinosaur
with weird ideas about humility. Maybe I am wrong
about trying to learn from people who know more from
me or even from idiots who occasionally are right.
Maybe it is just foolish to think that the right path
is about being humble enough to admit that maybe I
don't know everything. I am willing to admit that I might be wrong here, but my admission itself might show that I am not suitable to advise The Founder. Hmmm, to be always right, or to not always be right: that is the question. Whenever I read the resume of a recent university graduate who proclaims that s/he is a "VISIONARY THOUGHT LEADER," two things come to mind. First, what kind of job could this person do if s/he has never worked in a job but is already a "thought leader?" And Second, I am hounded by a memory of my university days, when a classmate asked me if I was good at a particular task, and the conversation went like this: Me: "Only a fool would brag!" Classmate: "Only a fool wouldn't." That was during what THE MEDIA in the U.S. characterized as "The Me Generation." Today they would be called "Boomers" in English, but in actuality they are the mothers and fathers, maybe grandparents, of today's university fresher claiming to be the all-knowing, all-seeing visionary leader of everything and over everyone, without having actually done or thought anything special. Recollecting my real-time observations on the degeneration of countries, people and companies away from real qualifications and true records of success, to a culture of braggadocio just for the look and feel of success, I think I'm going to stick to my original theory, that anyone, including a company's founder, simply is not the alpha and the omega of all knowledge or creative ideas. This used to be an ordinarily accepted idea in the non-totalitarian world. Obvious. What Euclid of Alexandria might have called a "postulate." Really simple stuff. "E pluribus unum" kind of stuff. But "what used to be clear and obvious isn't really good for business" - is this what they teach in B-Schools? Does the world of business today only belong to the madman, who, left to his or her own devices, will unashamedly trick funders, vendors, customers or staff into laying down their trust to passively ride in the hull of the crash-test madness of an entirely ego-driven vain business person? Every day I see good companies, bad companies and middling companies. I am often amazed and humbled by a company's founder who built a firm with little and made it a great place to work or to do business with. For my company, these kinds of companies are the ones that we depend upon, because they appreciate that we find similar-minded people who bring their own real-life experiences and visions, to the benefit of founders who eagerly want to listen to them. December
3, 2025 ----------------------------------------------------------------------------------------------
Botschaft an den GRÜNDER Als jemand, der seit 40 Jahren guten, schlechten und durchschnittlichen Gründern dient, kann ich Folgendes sagen: Der Mensch hat derzeit durchschnittlich zwei Augen, um scharf zu sehen. Ja, ich weiß, dass uns die Technologie bald genetisch oder mechanisch mehr als zwei Augen verschaffen oder uns sogar ganz blind machen könnte, aber derzeit entspricht „Ihre” Sicht wahrscheinlich höchstens 50 % der gesamten Sicht, die für Ihr Unternehmen möglich wäre. Das Ego eines Gründers und die Annahme, dass „dies mein Unternehmen ist”, sind fatale Vorstellungen für das wahre Wachstumspotenzial eines Unternehmens, da dadurch alle Möglichkeiten für ein Unternehmen in den Lebenserfahrungen, Annahmen, Ängsten und der Unwissenheit einer einzelnen Person gefangen sind. Es gibt eine Weitwinkel- oder Panorama-Möglichkeit, ein Unternehmen zu betrachten, aber diese kann einfach nicht aus den Augen einer einzelnen Person entspringen. Oft ist der Gründer (und ja, hier ist in der Regel ein großes „G“ erforderlich) mit den alltäglichen Realitäten der Unternehmensgründung belastet, aber wem könnte der Gründer vertrauen, um andere Ideen, Perspektiven und Erfahrungen zu erhalten, um die Probleme eines Unternehmens zu überwinden oder Chancen zu ergreifen? Niemand??? Weiß nur der Gründer alles??? Echte, tiefgreifende Möglichkeiten für ein Unternehmen können besser entstehen, wenn ein Gründer (beachten Sie das kleine „G”) auch dem „zweiten Blick” eine Stimme gibt, und sei es nur in Form eines anonymen Vorschlagsbriefkastens im Pausenraum. Anderen innerhalb und außerhalb des eigenen Unternehmens zuzuhören, ist der beste Weg, um mit zwei oder mehr Augen klar auf den Horizont zu blicken. Vielleicht irre ich mich in allem. Vielleicht bin ich ein Dinosaurier mit seltsamen Vorstellungen von Demut. Vielleicht irre ich mich, wenn ich versuche, von Menschen zu lernen, die mehr wissen als ich, oder sogar von Idioten, die gelegentlich Recht haben. Vielleicht ist es einfach töricht zu glauben, dass der richtige Weg darin besteht, demütig genug zu sein, um zuzugeben, dass ich vielleicht nicht alles weiß.
Ich bin bereit zuzugeben, dass ich mich hier irren könnte, aber mein Eingeständnis selbst könnte zeigen, dass ich nicht geeignet bin, den Gründer zu beraten. Hmmm, immer Recht haben oder nicht immer Recht haben: Das ist hier die Frage. Immer wenn ich den Lebenslauf eines frischgebackenen Hochschulabsolventen lese, der sich selbst als „VISIONÄREN VORDENKER” bezeichnet, kommen mir zwei Dinge in den Sinn. Erstens: Was für einen Job könnte diese Person ausüben, wenn sie noch nie gearbeitet hat, aber bereits ein „Vordenker” ist? Und zweitens: Ich werde von einer Erinnerung an meine Studienzeit verfolgt, als mich ein Kommilitone fragte, ob ich in einer bestimmten Aufgabe gut sei, und das Gespräch wie folgt verlief: Ich: „Nur ein Dummkopf würde damit prahlen!” Kommilitone: „Nur ein Dummkopf würde es nicht tun.” Das war zu einer Zeit, die die Medien in den USA als „The Me Generation” bezeichneten. Heute würde man sie im Englischen als „Boomers” bezeichnen, aber tatsächlich sind sie die Mütter und Väter, vielleicht sogar Großeltern, der heutigen Studienanfänger, die behaupten, allwissende, allsehende Visionäre zu sein, die alles und jeden überblicken, ohne jemals etwas Besonderes geleistet oder gedacht zu haben. Wenn ich mich an meine Echtzeitbeobachtungen über den Verfall von Ländern, Menschen und Unternehmen erinnere, weg von echten Qualifikationen und tatsächlichen Erfolgsbilanz, hin zu einer Kultur der Prahlerei, nur um den Anschein von Erfolg zu erwecken, dann denke ich, dass ich bei meiner ursprünglichen Theorie bleiben werde, dass niemand, auch nicht der Gründer eines Unternehmens, einfach das A und O allen Wissens oder aller kreativen Ideen ist. Das war früher eine allgemein akzeptierte Idee in der nicht-totalitären Welt. Offensichtlich. Was Euklid von Alexandria als „Postulat” bezeichnet hätte. Wirklich einfache Dinge. So etwas wie „E pluribus unum”. Aber „was früher klar und offensichtlich war, ist nicht wirklich gut für das Geschäft” – ist es das, was sie an Business Schools lehren? Gehört die Geschäftswelt heute nur noch den Verrückten, die, auf sich allein gestellt, ohne Scham Geldgeber, Lieferanten, Kunden oder Mitarbeiter dazu verleiten, ihr Vertrauen zu schenken, um passiv mitzufahren auf dem Crash-Test-Wahnsinn eines völlig egoistischen, eitlen Geschäftsmannes? Jeden Tag sehe ich gute Unternehmen, schlechte Unternehmen und mittelmäßige Unternehmen. Ich bin oft erstaunt und beeindruckt von Unternehmensgründern, die mit wenig Mitteln ein Unternehmen aufgebaut und es zu einem großartigen Ort zum Arbeiten oder für Geschäfte gemacht haben. Für mein Unternehmen sind solche Unternehmen diejenigen, auf die wir uns verlassen, weil sie es zu schätzen wissen, dass wir gleichgesinnte Menschen finden, die ihre eigenen Erfahrungen und Visionen aus dem wirklichen Leben einbringen, zum Nutzen der Gründer, die ihnen eifrig zuhören wollen.
(Hinweis für den Leser: Diese deutsche Übersetzung des englischen Originals weist ein Problem auf, das Ihnen sicherlich aufgefallen ist. Da im Deutschen Substantive großgeschrieben werden, ist mein englischer Witz bezüglich Groß- und Kleinschreibung des Wortes „founder” im Deutschen ein Fehler. Entschuldigung!)
3. Dezember 2025
----------------------------------------------------------------------------------------------
Message au FONDATEUR En tant que personne ayant passé 40 ans au service de fondateurs bons, mauvais ou ordinaires, je peux affirmer ceci : les ętres humains ont actuellement en moyenne deux yeux pour focaliser leur vision. Oui, je sais que la technologie pourrait bientôt nous donner génétiquement ou mécaniquement plus de deux yeux, ou bien nous rendre complčtement aveugles, mais pour l'instant, « votre » vision ne représente probablement que 50 % au maximum de la vision totale possible pour votre entreprise. L'ego d'un fondateur et l'idée que « c'est mon entreprise » sont des notions fatales pour le véritable potentiel de croissance d'une entreprise, car toutes les possibilités d'une entreprise sont ainsi enfermées dans les expériences de vie, les suppositions, les craintes et l'ignorance d'une seule personne. Il existe une possibilité large ou panoramique de voir les affaires, mais cela ne peut tout simplement pas venir des yeux d'une seule personne. Souvent, le fondateur (et oui, un « F » majuscule est généralement requis ici) est accablé par les réalités quotidiennes du démarrage d'une entreprise, mais ŕ qui le fondateur pourrait-il faire confiance pour lui apporter des idées, des perspectives et des expériences différentes afin de surmonter les problčmes de l'entreprise ou de saisir les opportunités ? Personne ? Seul le Fondateur sait tout ? Les possibilités réelles et profondes d'une entreprise peuvent mieux se concrétiser si un fondateur (notez le « f » minuscule) permet ŕ un « deuxičme regard » d'avoir également son mot ŕ dire, męme si ce n'est que sous la forme d'une boîte ŕ suggestions anonyme dans la salle de pause. Écouter les autres, tant ŕ l'intérieur qu'ŕ l'extérieur de son entreprise, est le meilleur moyen d'avoir deux regards ou plus qui se posent clairement sur l'horizon. Peut-ętre que je me trompe sur tout. Peut-ętre que je suis un dinosaure avec des idées étranges sur l'humilité. Peut-ętre que j'ai tort d'essayer d'apprendre de personnes qui en savent plus que moi ou męme d'idiots qui ont parfois raison. Peut-ętre est-il tout simplement stupide de penser que la bonne voie consiste ŕ ętre suffisamment humble pour admettre que je ne sais peut-ętre pas tout.
Je suis pręt ŕ admettre que je me trompe peut-ętre, mais le fait męme de l'admettre montre peut-ętre que je ne suis pas la personne indiquée pour conseiller le fondateur. Hmmm, avoir toujours raison ou ne pas toujours avoir raison : telle est la question. Chaque fois que je lis le CV d'un jeune diplômé qui se proclame « LEADER D'OPINION VISIONNAIRE », deux choses me viennent ŕ l'esprit. Premičrement, quel genre de travail cette personne pourrait-elle faire si elle n'a jamais travaillé mais est déjŕ un « leader d'opinion » ? Et deuxičmement, je suis hanté par un souvenir de mes années universitaires, lorsqu'un camarade de classe m'a demandé si j'étais doué pour une tâche particuličre, et la conversation s'est déroulée comme suit : Moi : « Seul un idiot se vanterait ! » Camarade de classe : « Seul un idiot ne le ferait pas. » C'était ŕ l'époque que les médias américains qualifiaient de « génération moi ». Aujourd'hui, on les appellerait « baby-boomers » en anglais, mais en réalité, ce sont les mčres et les pčres, voire les grands-parents, des étudiants de premičre année qui prétendent ętre des leaders visionnaires omniscients et omnipotents, sans avoir réellement accompli ou pensé quoi que ce soit de spécial. En repensant ŕ mes observations en temps réel sur la dégénérescence des pays, des personnes et des entreprises, qui s'éloignent des qualifications réelles et des véritables succčs pour se tourner vers une culture de la vantardise, juste pour donner l'impression de réussir, je pense que je vais m'en tenir ŕ ma théorie initiale, selon laquelle personne, y compris le fondateur d'une entreprise, n'est l'alpha et l'oméga de toutes les connaissances ou de toutes les idées créatives. C'était une idée communément admise dans le monde non totalitaire. C'est évident. Ce qu'Euclide d'Alexandrie aurait pu appeler un « postulat ». C'est vraiment simple. Un peu comme « E pluribus unum ». Mais « ce qui était autrefois clair et évident n'est pas vraiment bon pour les affaires » - est-ce ce qu'on enseigne dans les écoles de commerce ? Le monde des affaires d'aujourd'hui appartient-il uniquement aux fous qui, livrés ŕ eux-męmes, n'hésitent pas ŕ tromper les bailleurs de fonds, les fournisseurs, les clients ou le personnel afin qu'ils leur accordent leur confiance et se laissent passivement entraîner dans la folie d'un entrepreneur vaniteux, entičrement guidé par son ego ? Chaque jour, je vois de bonnes entreprises, de mauvaises entreprises et des entreprises moyennes. Je suis souvent impressionné et admiratif devant les fondateurs d'entreprises qui ont créé leur société avec peu de moyens et en ont fait un lieu oů il fait bon travailler ou faire des affaires. Pour mon entreprise, ce sont ces entreprises-lŕ qui comptent, car elles apprécient que nous trouvions des personnes partageant les męmes idées, qui apportent leurs propres expériences et visions de la vie, au bénéfice des fondateurs qui sont impatients de les écouter. 3 décembre 2025
Mensaje al FUNDADOR Como persona que lleva 40 ańos trabajando con fundadores buenos, malos y normales, puedo decir lo siguiente: actualmente, los seres humanos tienen una media de dos ojos para enfocar su visión. Sí, sé que la tecnología podría pronto proporcionarnos genética o mecánicamente más de dos ojos, o podría dejarnos completamente ciegos, pero por ahora, «tu» visión probablemente sea solo como mucho el 50 % de la visión total posible para tu empresa. El ego de un fundador, junto con la suposición de que «esta es mi empresa», son nociones fatales para el verdadero potencial de crecimiento de una empresa, porque todas las posibilidades de una empresa quedan así envueltas en las experiencias vitales, las suposiciones, los miedos y la ignorancia de una sola persona. Existe una posibilidad amplia o panorámica de ver los negocios, pero eso simplemente no puede surgir del ojo de una sola persona. A menudo, el fundador (y sí, aquí se requiere una «F» mayúscula) se ve agobiado por las realidades cotidianas de poner en marcha una empresa, pero żen quién puede confiar el fundador para que le proporcione ideas, perspectivas y experiencias diferentes que le permitan superar los problemas de la empresa o aprovechar las oportunidades? żEn nadie? żSolo el Fundador lo sabe todo? Las posibilidades reales y profundas para una empresa pueden surgir mejor si un fundador (fíjense en la «F» minúscula) permite que el «segundo ojo» también tenga voz, aunque solo sea como un buzón de sugerencias anónimo en la sala de descanso. Escuchar a los demás dentro y fuera de la empresa es la mejor manera de tener dos o más ojos que miren con claridad hacia el horizonte. Quizás me equivoque en todo. Quizás sea un dinosaurio con ideas extrańas sobre la humildad. Quizás me equivoque al intentar aprender de personas que saben más que yo o incluso de idiotas que de vez en cuando tienen razón. Quizás sea una tontería pensar que el camino correcto consiste en ser lo suficientemente humilde como para admitir que quizás no lo sé todo.
Estoy dispuesto a admitir que podría estar equivocado, pero mi admisión en sí misma podría demostrar que no soy adecuado para asesorar al Fundador. Mmmm, tener siempre la razón o no tenerla siempre: esa es la cuestión. Cada vez que leo el currículum de un recién graduado universitario que proclama ser un «LÍDER VISIONARIO», me vienen a la mente dos cosas. En primer lugar, żqué tipo de trabajo podría hacer esta persona si nunca ha trabajado pero ya es un «líder intelectual»? Y en segundo lugar, me persigue un recuerdo de mis días universitarios, cuando un compańero de clase me preguntó si era bueno en una tarea concreta, y la conversación fue así: Yo: «ˇSolo un tonto presumiría de ello!». Compańero de clase: «Solo un tonto no lo haría». Eso fue durante lo que los medios de comunicación estadounidenses caracterizaron como «la generación del yo». Hoy en día se les llamaría «boomers» en inglés, pero en realidad son las madres y los padres, quizá los abuelos, de los universitarios de hoy que se proclaman líderes visionarios que lo saben todo y lo ven todo, por encima de todo y de todos, sin haber hecho ni pensado nada especial. Recordando mis observaciones en tiempo real sobre la degeneración de países, personas y empresas, alejadas de las cualificaciones reales y los verdaderos registros de éxito, hacia una cultura de fanfarronería solo por la apariencia y la sensación de éxito, creo que me voy a quedar con mi teoría original, que nadie, ni siquiera el fundador de una empresa, es el alfa y el omega de todo el conocimiento o las ideas creativas. Esta solía ser una idea comúnmente aceptada en el mundo no totalitario. Obvio. Lo que Euclides de Alejandría podría haber llamado un «postulado». Algo realmente sencillo. Algo así como «E pluribus unum». Pero «lo que antes era claro y obvio no es realmente bueno para los negocios», żes esto lo que enseńan en las escuelas de negocios? żEl mundo de los negocios de hoy en día solo pertenece al loco que, abandonado a su suerte, engańará sin vergüenza a los financiadores, proveedores, clientes o empleados para que depositen su confianza en él y se dejen llevar pasivamente por la locura de un empresario vanidoso y egocéntrico? Todos los días veo empresas buenas, malas y mediocres. A menudo me sorprenden y me hacen sentir humilde los fundadores de empresas que han construido una compańía con poco y la han convertido en un gran lugar para trabajar o hacer negocios. Para mi empresa, este tipo de empresas son aquellas de las que dependemos, porque aprecian que encontremos personas con ideas afines que aportan sus propias experiencias y visiones de la vida real, en beneficio de los fundadores que están deseosos de escucharlas. 3 de diciembre de 2025 ---------------------------------------------------------------------------------------------- Boodschap aan DE OPRICHTER Als iemand die al 40 jaar goede, slechte en gewone oprichters van dienst is, kan ik het volgende zeggen: mensen hebben momenteel gemiddeld twee ogen om scherp te kunnen zien. Ja, ik weet dat de technologie ons binnenkort genetisch of mechanisch snel meer dan twee ogen kan geven, of ons misschien helemaal blind kan maken, maar voorlopig is “uw” visie waarschijnlijk slechts maximaal 50% van het totale mogelijke zicht voor uw bedrijf. Het ego van een oprichter en de aanname dat “dit mijn bedrijf is” zijn fatale ideeën voor het werkelijke groeipotentieel van een bedrijf, omdat alle mogelijkheden voor een bedrijf daardoor worden verpakt in de levenservaringen, aannames, angsten en onwetendheid van één persoon. Er is een brede of panoramische mogelijkheid om zaken te zien, maar dat kan simpelweg niet voortkomen uit het oog van één persoon. Vaak wordt de oprichter (en ja, hier is meestal een hoofdletter “O” vereist) belast met de dagelijkse realiteit van het opstarten van een bedrijf, maar op wie kan de oprichter vertrouwen om met andere ideeën, perspectieven en ervaringen te komen om de problemen van een bedrijf te overwinnen of kansen te grijpen? Niemand??? Weet alleen de Oprichter alles??? Echte, diepgaande mogelijkheden voor een bedrijf kunnen beter ontstaan als een oprichter (let op de kleine “O”) ook het “tweede paar ogen” een stem geeft, al is het maar in de vorm van een anonieme ideeënbus in de pauzeruimte. Luisteren naar anderen binnen en buiten het bedrijf is de beste manier om met twee of meer paar ogen duidelijk naar de horizon te kijken. Misschien heb ik het helemaal mis. Misschien ben ik een dinosaurus met rare ideeën over nederigheid. Misschien heb ik het mis als ik probeer te leren van mensen die meer weten dan ik, of zelfs van idioten die af en toe gelijk hebben. Misschien is het gewoon dom om te denken dat de juiste weg is om nederig genoeg te zijn om toe te geven dat ik misschien niet alles weet.
Ik ben bereid toe te geven dat ik het hier misschien mis heb, maar mijn bekentenis zelf zou kunnen aantonen dat ik niet geschikt ben om De Oprichter te adviseren. Hmmm, altijd gelijk hebben, of niet altijd gelijk hebben: dat is de vraag. Telkens wanneer ik het cv lees van een pas afgestudeerde die beweert een “VISIONAIR DENKER” te zijn, komen er twee dingen in me op. Ten eerste, wat voor werk zou deze persoon kunnen doen als hij/zij nog nooit heeft gewerkt, maar al een “thought leader” is? En ten tweede word ik achtervolgd door een herinnering aan mijn studententijd, toen een klasgenoot me vroeg of ik goed was in een bepaalde taak, en het gesprek als volgt verliep: Ik: “Alleen een dwaas zou opscheppen!” Klasgenoot: “Alleen een dwaas zou dat niet doen.” Dat was in de tijd die door de media in de VS werd gekarakteriseerd als ‘The Me Generation’. Tegenwoordig zouden ze in het Engels ‘boomers’ worden genoemd, maar in werkelijkheid zijn het de moeders en vaders, misschien wel grootouders, van de huidige eerstejaarsstudenten die beweren de alwetende, alziende visionaire leiders van alles en iedereen te zijn, zonder dat ze daadwerkelijk iets bijzonders hebben gedaan of bedacht. Terugdenkend aan mijn realtime observaties van de degeneratie van landen, mensen en bedrijven, weg van echte kwalificaties en echte succesverhalen, naar een cultuur van opschepperij alleen maar om de schijn van succes te wekken, denk ik dat ik bij mijn oorspronkelijke theorie blijf, namelijk dat niemand, ook de oprichter van een bedrijf niet, het alfa en omega is van alle kennis of creatieve ideeën. Dit was vroeger een algemeen aanvaard idee in de niet-totalitaire wereld. Voor de hand liggend. Wat Euclides van Alexandrië een ‘postulaat’ zou hebben genoemd. Heel eenvoudig. Iets in de trant van ‘E pluribus unum’. Maar ‘wat vroeger duidelijk en vanzelfsprekend was, is niet echt goed voor het bedrijfsleven’ – is dit wat ze op business schools leren? Is de zakenwereld van vandaag alleen nog maar voorbehouden aan gekken die, aan hun lot overgelaten, zonder schaamte financiers, leveranciers, klanten of personeel misleiden om hun vertrouwen te schenken en passief mee te gaan in de crash-test-waanzin van een volledig door ego gedreven, ijdele zakenman? Elke dag zie ik goede bedrijven, slechte bedrijven en middelmatige bedrijven. Ik ben vaak verbaasd en onder de indruk van de oprichter van een bedrijf die met weinig middelen een bedrijf heeft opgebouwd en er een geweldige plek van heeft gemaakt om te werken of zaken mee te doen. Voor mijn bedrijf zijn dit soort bedrijven degene waarop we vertrouwen, omdat ze waarderen dat we gelijkgestemde mensen vinden die hun eigen ervaringen en visies uit het echte leven inbrengen, ten voordele van oprichters die graag naar hen willen luisteren. 3 december 2025 ---------------------------------------------------------------------------------------------- Meddelande till GRUNDAREN Som en person som i 40 ĺr har arbetat med bra, dĺliga och vanliga grundare kan jag säga följande: människor har i genomsnitt tvĺ ögon för att kunna fokusera sin syn. Ja, jag vet att tekniken snart kan ge oss mer än tvĺ ögon, genetiskt eller mekaniskt, eller att den kan göra oss helt blinda, men för närvarande är ”din” syn förmodligen bara högst 50 % av den totala syn som är möjlig för ditt företag. En grundares ego tillsammans med antagandet att ”detta är mitt företag” är ödesdigra begrepp för ett företags verkliga tillväxtpotential, eftersom alla möjligheter för ett företag därmed blir bundna till en enda persons livserfarenheter, antaganden, rädslor och okunnighet. Det finns en vidvinkel eller panoramisk möjlighet att se pĺ affärer, men det kan helt enkelt inte komma frĺn en enda persons ögon. Ofta är grundaren (och ja, här krävs vanligtvis ett stort ”G”) belastad av de dagliga realiteterna med att starta ett företag, men vem kan grundaren lita pĺ för att fĺ olika idéer, perspektiv och erfarenheter för att övervinna företagets problem eller ta vara pĺ möjligheter? Ingen??? Är det bara grundaren som vet allt??? Verkliga, djupa möjligheter för ett företag kan uppstĺ om en grundare (notera det lilla ”G”) lĺter det ”andra ögat” ocksĺ fĺ en röst, även om det bara är en anonym förslagslĺda i pausrummet. Att lyssna pĺ andra i sin verksamhet och utanför är det bästa sättet att fĺ tvĺ eller flera ögon att se klart mot horisonten. Kanske har jag fel om allt. Kanske är jag en dinosaurie med konstiga idéer om ödmjukhet. Kanske har jag fel när jag försöker lära mig av människor som vet mer än jag eller till och med av idioter som ibland har rätt. Kanske är det bara dumt att tro att den rätta vägen är att vara ödmjuk nog att erkänna att jag kanske inte vet allt.
Jag är villig att erkänna att jag kan ha fel här, men mitt erkännande i sig kan visa att jag inte är lämplig att ge rĺd till grundaren. Hmmm, att alltid ha rätt eller att inte alltid ha rätt: det är frĺgan. När jag läser CV:t för en nyutexaminerad universitetsstudent som proklamerar att han/hon är en ”VISIONÄR TANKELEDARE” kommer tvĺ saker till mig. För det första, vilken typ av jobb skulle denna person kunna ha om hen aldrig har arbetat men redan är en ”tankeledare”? För det andra plĺgas jag av ett minne frĺn min studietid, när en klasskamrat frĺgade mig om jag var bra pĺ en viss uppgift, och samtalet gick sĺ här: Jag: ”Bara en dĺre skulle skryta!” Klasskamrat: ”Bara en dĺre skulle inte göra det.” Det var under den period som MEDIA i USA karakteriserade som ”The Me Generation”. Idag skulle de kallas ”Boomers” pĺ engelska, men i själva verket är de mödrar och fäder, kanske farföräldrar, till dagens universitetsstudenter som pĺstĺr sig vara allvetande, allseende visionära ledare för allt och över alla, utan att faktiskt ha gjort eller tänkt nĺgot speciellt. När jag minns mina observationer i realtid om hur länder, människor och företag har degenererat frĺn verkliga kvalifikationer och äkta framgĺngar till en kultur av skryt bara för att ge sken av framgĺng, tror jag att jag kommer att hĺlla fast vid min ursprungliga teori, att ingen, inte ens en företagsgrundare, är alfa och omega när det gäller all kunskap eller kreativa idéer. Detta brukade vara en allmänt accepterad idé i den icke-totalitära världen. Uppenbart. Vad Euklides frĺn Alexandria kanske skulle ha kallat ett ”postulat”. Riktigt enkla saker. ”E pluribus unum”-saker. Men ”det som tidigare var klart och uppenbart är inte riktigt bra för affärerna” – är det detta man lär ut pĺ handelshögskolorna? Tillhör dagens affärsvärld bara galningarna, som, lämnade ĺt sig själva, skamlöst lurar finansiärer, leverantörer, kunder eller personal att lägga sitt förtroende i händerna pĺ en helt egocentrisk och fĺfäng affärsman som kör pĺ med full fart mot undergĺngen? Varje dag ser jag bra företag, dĺliga företag och medelmĺttiga företag. Jag blir ofta förvĺnad och ödmjuk inför en företagsgrundare som byggt upp ett företag med smĺ medel och gjort det till en fantastisk arbetsplats eller affärspartner. För mitt företag är det dessa typer av företag som vi är beroende av, eftersom de uppskattar att vi hittar likasinnade människor som bidrar med sina egna erfarenheter och visioner frĺn verkliga livet, till förmĺn för grundare som ivrigt vill lyssna pĺ dem. 3 december 2025 ----------------------------------------------------------------------------------------------
Besked til GRUNDLĆGGEREN Som en person, der i 40 ĺr har arbejdet for gode, dĺrlige og almindelige grundlćggere, kan jeg sige fřlgende: Mennesker har i řjeblikket i gennemsnit to řjne til at fokusere deres syn med. Ja, jeg ved, at teknologien mĺske snart genetisk eller mekanisk vil give os mere end to řjne, eller mĺske gřre os helt blinde, men forelřbig udgřr »dit« syn sandsynligvis kun hřjst 50 % af det samlede syn, der er muligt for din virksomhed. En grundlćggers ego sammen med antagelsen om, at »dette er min virksomhed«, er fatale forestillinger for en virksomheds reelle vćkstpotentiale, fordi alle muligheder for en virksomhed dermed bliver indpakket i en enkelt persons livserfaringer, antagelser, frygt og uvidenhed. Der er en vidvinkel eller panoramaudsigt over forretningsmuligheder, men det kan simpelthen ikke komme fra en enkelt persons řjne. Ofte er grundlćggeren (og ja, her er det typisk nřdvendigt at bruge stort »G«) belastet af de daglige realiteter ved at starte en virksomhed, men hvem kan grundlćggeren stole pĺ til at komme med forskellige ideer, perspektiver og erfaringer for at overvinde virksomhedens problemer eller gribe muligheder? Ingen??? Er det kun grundlćggeren, der ved alt??? Reelle, dybe muligheder for en virksomhed kan bedre opstĺ, hvis en grundlćgger (bemćrk det lille »G«) giver det »andet řje« mulighed for ogsĺ at komme til orde, selvom det kun er som en anonym forslagskasse i pauserummet. At lytte til andre i sin virksomhed og udenfor er den bedste mĺde at fĺ to eller flere řjne til at se klart mod horisonten. Mĺske tager jeg fejl i alt. Mĺske er jeg en dinosaur med underlige ideer om ydmyghed. Mĺske tager jeg fejl i at forsřge at lćre af mennesker, der ved mere end mig, eller endda af idioter, der lejlighedsvis har ret. Mĺske er det bare dumt at tro, at den rigtige vej er at vćre ydmyg nok til at indrřmme, at jeg mĺske ikke ved alt.
Jeg er villig til at indrřmme, at jeg mĺske tager fejl her, men min indrřmmelse i sig selv viser mĺske, at jeg ikke er egnet til at rĺdgive grundlćggeren. Hmmm, altid at have ret eller ikke altid at have ret: det er spřrgsmĺlet. Nĺr jeg lćser CV'et fra en nyuddannet universitetsstuderende, der proklamerer, at han/hun er en »VISIONĆR TANKELEDER«, kommer to ting til at tćnke pĺ. For det fřrste, hvilken slags job kunne denne person udfřre, hvis han/hun aldrig har haft et job, men allerede er en »tankeleder«? Og for det andet plages jeg af et minde fra min universitets tid, hvor en klassekammerat spurgte mig, om jeg var god til en bestemt opgave, og samtalen forlřb sĺledes: Mig: »Kun en tĺbe ville prale!« Klassekammerat: »Kun en tĺbe ville ikke.« Det var i den periode, som medierne i USA karakteriserede som »The Me Generation«. I dag ville de blive kaldt »boomers« pĺ engelsk, men i virkeligheden er de mřdre og fćdre, mĺske bedsteforćldre, til nutidens universitetsstuderende, der hćvder at vćre den alvidende, alseende visionćre leder af alt og over alle, uden faktisk at have gjort eller tćnkt noget sćrligt. Nĺr jeg tćnker tilbage pĺ mine observationer i realtid af, hvordan lande, mennesker og virksomheder er gĺet vćk fra reelle kvalifikationer og ćgte succeshistorier og over mod en kultur, hvor man praler for at fremstĺ succesfuld, tror jeg, at jeg vil holde fast i min oprindelige teori, nemlig at ingen, heller ikke en virksomheds grundlćgger, er alfa og omega for al viden eller kreative ideer. Det var engang en almindeligt accepteret idé i den ikke-totalitćre verden. Indlysende. Hvad Euklid fra Alexandria mĺske ville have kaldt et »postulat«. Virkelig simpelt. »E pluribus unum«-agtigt. Men »hvad der plejede at vćre klart og indlysende, er ikke rigtig godt for forretningen« – er det det, de lćrer pĺ handelshřjskolerne? Tilhřrer dagens forretningsverden kun de gale, der, nĺr de fĺr lov at gřre, som de vil, skamlřst narrer finansiere, leverandřrer, kunder eller medarbejdere til at lćgge deres tillid i hćnderne pĺ en helt egoistisk og forfćngelig forretningsmand, der křrer sin virksomhed ud i en vild fart mod afgrunden? Hver dag ser jeg gode virksomheder, dĺrlige virksomheder og middelmĺdige virksomheder. Jeg bliver ofte forblřffet og ydmyg over en virksomheds grundlćgger, der har opbygget en virksomhed med fĺ midler og gjort den til et fantastisk sted at arbejde eller gřre forretninger med. For min virksomhed er det denne type virksomheder, vi er afhćngige af, fordi de vćrdsćtter, at vi finder ligesindede mennesker, der bringer deres egne erfaringer og visioner fra det virkelige liv med sig, til gavn for grundlćggere, der ivrigt řnsker at lytte til dem. 3. december 2025 ---------------------------------------------------------------------------------------------- Messaggio al FONDATORE Come persona che ha lavorato per 40 anni con fondatori bravi, cattivi e mediocri, posso dire questo: attualmente gli esseri umani hanno in media due occhi per mettere a fuoco la loro visione. Sě, so che la tecnologia potrebbe presto darci geneticamente o meccanicamente piů di due occhi, o potrebbe renderci completamente ciechi, ma per ora la “tua” visione probabilmente č solo al massimo il 50% della visione totale possibile per la tua azienda. L'ego di un fondatore, insieme al presupposto che “questa č la mia azienda”, sono nozioni fatali per il vero potenziale di crescita di un'azienda, perché tutte le possibilitŕ di un'azienda vengono cosě racchiuse nelle esperienze di vita, nei presupposti, nelle paure e nell'ignoranza di una sola persona. Esiste una possibilitŕ grandangolare o panoramica di vedere il business, ma questa semplicemente non puň scaturire dall'occhio di una sola persona. Spesso il fondatore (e sě, in questo caso č tipicamente richiesta la “F” maiuscola) č oppresso dalla realtŕ quotidiana dell'avvio di un'azienda, ma di chi potrebbe fidarsi per ottenere idee, prospettive ed esperienze diverse per superare i problemi dell'azienda o cogliere le opportunitŕ? Nessuno??? Solo il Fondatore sa tutto??? Le possibilitŕ reali e profonde per un'azienda possono emergere meglio se un fondatore (si noti la “F” minuscola) permette anche al “secondo occhio” di avere voce in capitolo, anche se solo come una cassetta dei suggerimenti anonima nella sala pausa. Ascoltare gli altri nella propria azienda e all'esterno č il modo migliore per avere due o piů occhi che guardano chiaramente all'orizzonte. Forse mi sbaglio su tutto. Forse sono un dinosauro con strane idee sull'umiltŕ. Forse sbaglio a cercare di imparare da persone che ne sanno piů di me o anche da idioti che ogni tanto hanno ragione. Forse č semplicemente sciocco pensare che la strada giusta sia quella di essere abbastanza umili da ammettere che forse non so tutto.
Sono disposto ad ammettere che potrei sbagliarmi, ma la mia stessa ammissione potrebbe dimostrare che non sono adatto a dare consigli al Fondatore. Hmmm, avere sempre ragione o non avere sempre ragione: questo č il dilemma. Ogni volta che leggo il curriculum di un neolaureato che proclama di essere un “VISIONARIO LEADER DI PENSIERO”, mi vengono in mente due cose. In primo luogo, che tipo di lavoro potrebbe svolgere questa persona se non ha mai lavorato ma č giŕ un “leader di pensiero”? In secondo luogo, mi torna in mente un ricordo dei miei anni universitari, quando un compagno di classe mi chiese se fossi bravo in un determinato compito e la conversazione andň cosě: Io: “Solo uno sciocco si vanterebbe!” Compagno di classe: “Solo uno sciocco non lo farebbe”. Era il periodo che i media statunitensi definivano “The Me Generation” (la generazione dell'io). Oggi verrebbero chiamati “boomer” in inglese, ma in realtŕ sono le madri e i padri, forse i nonni, degli attuali matricole universitarie che si proclamano leader visionari onniscienti e onniveggenti di tutto e di tutti, senza aver mai fatto o pensato nulla di speciale. Ricordando le mie osservazioni in tempo reale sul degrado dei paesi, delle persone e delle aziende, che si allontanano dalle qualifiche reali e dai veri successi per abbracciare una cultura della spavalderia solo per l'apparenza del successo, penso che rimarrň fedele alla mia teoria originale, secondo cui nessuno, compreso il fondatore di un'azienda, č semplicemente l'alfa e l'omega di tutta la conoscenza o delle idee creative. Questa era un'idea comunemente accettata nel mondo non totalitario. Ovvio. Quello che Euclide di Alessandria avrebbe potuto chiamare un “postulato”. Roba davvero semplice. Roba del tipo “E pluribus unum”. Ma “ciň che prima era chiaro e ovvio non va bene per gli affari” - č questo che insegnano nelle scuole di business? Il mondo degli affari di oggi appartiene solo ai pazzi che, lasciati a se stessi, ingannano senza vergogna finanziatori, fornitori, clienti o dipendenti per ottenere la loro fiducia e cavalcare passivamente la follia di un business interamente guidato dall'ego e dalla vanitŕ? Ogni giorno vedo aziende buone, aziende cattive e aziende mediocri. Spesso rimango stupito e mi sento umile di fronte al fondatore di un'azienda che ha costruito una societŕ con poco e l'ha resa un ottimo posto in cui lavorare o con cui fare affari. Per la mia azienda, questo č il tipo di aziende da cui dipendiamo, perché apprezzano il fatto che troviamo persone che la pensano come noi e che apportano le loro esperienze di vita reale e le loro visioni, a beneficio dei fondatori che desiderano ardentemente ascoltarle. 3 dicembre 2025 ---------------------------------------------------------------------------------------------- 창 업자에게 보내는 메시지 40년간 훌륭한 창업자, 평범한 창업자, 그리고 실망스러운 창업자들을 상대해온 사람으로서 이렇게 말할 수 있습니다: 현재 인간은 시야를 집중시키기 위해 평균 2개의 눈을 사용합니다. 물론 기술이 유전적 또는 기계적으로 곧 우리에게 두 개 이상의 눈을 제공하거나, 아니면 우리를 완전히 실명시킬 수도 있다는 건 압니다. 하지만 지금으로서는 ‘당신의’ 시야는 아마도 회사가 가질 수 있는 전체 시야의 최대 50%에 불과할 것입니다. “이 회사는 내 것”이라는 가정과 함께 창업자의 자아는 기업의 진정한 성장 잠재력에 치명적인 개념입니다. 왜냐하면 기업의 모든 가능성은 그로 인해 한 개인의 삶의 경험, 가정, 두려움, 무지에 갇히게 되기 때문입니다. 사업을 바라보는 광각 또는 파노라마 같은 가능성은 존재하지만, 그것은 단순히 한 사람의 눈에서 비롯될 수 없습니다. 창립자(여기서는 대문자 'F'가 필수적임)는 종종 창업의 일상적 현실에 짓눌리지만, 회사의 문제를 극복하거나 기회를 잡기 위해 다른 아이디어, 관점, 경험을 제공할 수 있는 사람을 창립자가 믿고 의지할 수 있을까요? 아무도 없나요??? 창립자만이 모든 것을 알고 있다고??? 창립자(소문자 'F'에 주목)가 '두 번째 눈'에게도 발언권을 허용할 때, 비록 휴게실의 익명 건의함 수준이라 해도, 기업에 대한 진정한 깊은 가능성은 더 잘 도출될 수 있다. 사업 내부와 외부의 다른 이들의 의견을 경청하는 것이 두 개 이상의 눈으로 지평선을 선명히 바라보는 최선의 방법이다. 아마도 내가 모든 것에 대해 틀렸을지도 모른다. 아마도 나는 겸손함에 대한 이상한 생각을 가진 공룡일지도 모른다. 아마도 나보다 더 많이 아는 사람들, 심지어 가끔은 옳은 바보들로부터 배우려는 시도가 틀렸을지도 모른다. 올바른 길이란 내가 모든 것을 알지 못할 수도 있다는 점을 인정할 만큼 겸손해지는 것이라고 생각하는 것이 어리석은 일일지도 모른다.
내가 틀렸을 수도 있다는 점은 인정하겠으나, 그 인정 자체가 내가 창업자에게 조언하기에 적합하지 않음을 보여줄지도 모르겠다. 흠, 항상 옳은가, 아니면 항상 옳지 않은가: 그것이 문제로다. 최근 대학 졸업생의 이력서를 읽을 때마다, 그/그녀가 “선견지명의 사상 리더”라고 자칭하는 것을 보면 두 가지 생각이 떠오른다. 첫째, 일한 경험조차 없으면서 벌써 '사상가'라 자처하는 사람이 대체 무슨 일을 할 수 있을까? 둘째, 대학 시절 한 동급생이 나에게 특정 업무를 잘하냐고 물었을 때의 기억이 떠오른다. 대화는 이랬다: 나: “자랑하는 건 바보나 하는 짓이지!” 동급생: “안 하는 게 바보지.” 그 시절 미국 언론은 이를 '나 세대(The Me Generation)'라 규정했다. 오늘날 영어로는 '부머 세대'라 불리지만, 실상은 오늘날 대학 신입생들의 부모 혹은 조부모 세대다. 이들은 특별히 해낸 일이나 생각해낸 것도 없으면서 모든 것에 대해, 모든 사람을 통솔하는 전지전능한 선견지명의 리더인 양 행세한다. 국가와 개인, 기업이 진정한 자격과 성공의 실적을 벗어나, 단지 성공의 외관과 느낌만을 위한 허세 문화로 퇴보하는 현상을 실시간으로 관찰하며, 나는 원래의 이론을 고수하기로 했다. 기업 창립자를 포함해 누구도 지식이나 창의적 아이디어의 알파와 오메가가 될 수 없다는 것이다. 이는 전체주의가 아닌 세계에서는 당연히 받아들여지던 생각이었다. 당연한 이야기다. 알렉산드리아의 유클리드가 “공리”라 불렀을 법한, 정말 단순한 진리다. “E pluribus unum(다수로부터 하나)” 같은 개념이다. 하지만 “예전엔 명백하고 당연했던 것이 비즈니스에는 별로 도움이 안 된다”는 게 경영대학원에서 가르치는 내용인가? 오늘날 비즈니스 세계는 오로지 미친 자들의 전유물이 되었는가? 그들 스스로 내버려두면, 부끄러움 없이 투자자, 공급업체, 고객 또는 직원을 속여 그들의 신뢰를 내려놓게 하고, 완전히 자아 중심의 허영심에 찬 사업가의 충돌 테스트 광기 속 배를 수동적으로 타고 다니게 하는 그런 자들 말이다? 매일 나는 좋은 회사, 나쁜 회사, 그리고 중간 정도의 회사를 목격한다. 적은 자본으로 회사를 세우고 훌륭한 직장이나 거래처로 만든 창업주들을 보면 종종 놀라움과 겸허함을 느낍니다. 우리 회사에 있어 이런 기업들이 바로 우리가 의지하는 대상입니다. 그들은 창업주들이 간절히 듣고 싶어 하는, 실제 경험과 비전을 가진 동질적인 인재들을 찾아내는 우리의 가치를 인정하기 때문입니다. 2025년 12월 3일 ---------------------------------------------------------------------------------------------- Mensagem ao FUNDADOR Como alguém que há 40 anos atende fundadores bons, ruins e comuns, posso afirmar o seguinte: atualmente, os seres humanos tęm, em média, dois olhos para focar sua visăo. Sim, sei que a tecnologia pode, em breve, nos dar geneticamente ou mecanicamente mais de dois olhos, ou pode nos deixar completamente cegos, mas, por enquanto, “sua” visăo provavelmente representa, no máximo, 50% da visăo total possível para sua empresa. O ego de um fundador, juntamente com a suposiçăo de que “esta é a minha empresa”, săo noçőes fatais para o verdadeiro potencial de crescimento de uma empresa, porque todas as possibilidades para uma empresa estăo, assim, envolvidas nas experięncias de vida, suposiçőes, medos e ignorância de uma única pessoa. Existe uma possibilidade ampla ou panorâmica de ver os negócios, mas isso simplesmente năo pode surgir do olhar de uma única pessoa. Muitas vezes, o fundador (e sim, normalmente é necessário usar a letra “F” maiúscula aqui) é sobrecarregado pelas realidades do dia a dia de iniciar uma empresa, mas em quem o fundador poderia confiar para fornecer ideias, perspectivas e experięncias diferentes para superar os problemas da empresa ou aproveitar oportunidades? Ninguém??? Só o Fundador sabe tudo??? Possibilidades reais e profundas para uma empresa podem surgir melhor se um fundador (note o “F” minúsculo) permitir que o “segundo olho” também tenha voz, mesmo que seja apenas como uma caixa de sugestőes anônima na sala de descanso. Ouvir outras pessoas dentro e fora da empresa é a melhor maneira de ter dois ou mais olhos olhando claramente para o horizonte. Talvez eu esteja errado sobre tudo. Talvez eu seja um dinossauro com ideias estranhas sobre humildade. Talvez eu esteja errado em tentar aprender com pessoas que sabem mais do que eu ou mesmo com idiotas que ocasionalmente estăo certos. Talvez seja tolice pensar que o caminho certo é ser humilde o suficiente para admitir que talvez eu năo saiba tudo.
Estou disposto a admitir que posso estar errado aqui, mas minha admissăo em si pode mostrar que năo sou adequado para aconselhar o Fundador. Hmmm, estar sempre certo ou năo estar sempre certo: eis a questăo. Sempre que leio o currículo de um recém-formado que se proclama um “LÍDER VISIONÁRIO”, duas coisas me vęm ŕ mente. Primeiro, que tipo de trabalho essa pessoa poderia fazer se nunca trabalhou, mas já é um “líder visionário”? E, segundo, sou assombrado por uma lembrança dos meus tempos de universidade, quando um colega de classe me perguntou se eu era bom em uma tarefa específica, e a conversa foi assim: Eu: “Só um tolo se gabaria!” Colega de classe: “Só um tolo năo se gabaria.” Isso foi durante o que a mídia nos Estados Unidos caracterizou como “A Geraçăo Eu”. Hoje, eles seriam chamados de “boomers” em inglęs, mas, na verdade, săo os pais e măes, talvez avós, dos calouros universitários de hoje que afirmam ser líderes visionários que sabem tudo e veem tudo, sem ter realmente feito ou pensado nada de especial. Relembrando minhas observaçőes em tempo real sobre a degeneraçăo de países, pessoas e empresas, que se afastaram das qualificaçőes reais e dos verdadeiros registros de sucesso, para uma cultura de fanfarronice apenas pela aparęncia e sensaçăo de sucesso, acho que vou manter minha teoria original, de que ninguém, incluindo o fundador de uma empresa, é simplesmente o alfa e o ômega de todo o conhecimento ou ideias criativas. Essa costumava ser uma ideia normalmente aceita no mundo năo totalitário. Óbvio. O que Euclides de Alexandria poderia ter chamado de “postulado”. Coisa realmente simples. Do tipo “E pluribus unum”. Mas “o que costumava ser claro e óbvio năo é realmente bom para os negócios” — é isso que ensinam nas escolas de administraçăo? O mundo dos negócios hoje pertence apenas ao louco que, deixado por conta própria, engana descaradamente financiadores, fornecedores, clientes ou funcionários para que depositem sua confiança e passivamente embarquem na loucura de um teste de colisăo de um empresário vaidoso e totalmente movido pelo ego? Todos os dias vejo boas empresas, más empresas e empresas medíocres. Muitas vezes fico impressionado e admirado com o fundador de uma empresa que construiu uma firma com pouco e a transformou em um ótimo lugar para se trabalhar ou fazer negócios. Para minha empresa, esses tipos de empresas săo aqueles dos quais dependemos, porque eles apreciam que encontremos pessoas com mentalidade semelhante, que trazem suas próprias experięncias e visőes da vida real, para o benefício dos fundadores que estăo ansiosos para ouvi-las. 3 de dezembro de 2025
----------------------------------------------------------------------------------------------
Viesti PERUSTAJALLE 40 vuoden kokemuksella hyvien, huonojen ja tavallisten perustajien palvelemisesta voin sanoa seuraavaa: ihmisillä on tällä hetkellä keskimäärin kaksi silmää, joiden avulla he voivat tarkentaa näkönsä. Kyllä, tiedän, että teknologia saattaa pian antaa meille geneettisesti tai mekaanisesti enemmän kuin kaksi silmää tai se saattaa sokaista meidät kokonaan, mutta toistaiseksi ”sinun” näkemyksesi on todennäköisesti vain enintään 50 % yrityksesi mahdollisesta kokonaisnäkemyksestä. Perustajan ego ja olettamus, että ”tämä on minun yritykseni”, ovat kohtalokkaita käsityksiä yrityksen todelliselle kasvupotentiaalille, koska kaikki yrityksen mahdollisuudet ovat siten sidoksissa yhden henkilön elämänkokemuksiin, olettamuksiin, pelkoihin ja tietämättömyyteen. On olemassa laaja-alainen tai panoraamainen mahdollisuus nähdä liiketoimintaa, mutta se ei yksinkertaisesti voi syntyä yhden henkilön silmästä. Usein perustaja (ja kyllä, tässä tarvitaan yleensä iso ”P”) on rasittunut yrityksen perustamisen päivittäisistä realiteeteista, mutta keneen perustaja voisi luottaa tuomaan erilaisia ideoita, näkökulmia ja kokemuksia yrityksen ongelmien ratkaisemiseksi tai mahdollisuuksien hyödyntämiseksi? Keneenkään??? Vain perustaja tietää kaiken??? Todelliset, syvälliset mahdollisuudet yritykselle voivat syntyä paremmin, jos perustaja (huomaa pieni ”P”) antaa ”toisen silmän” myös äänensä kuulua, vaikka vain nimettömänä ehdotuslaatikkona taukohuoneessa. Kuuntelemalla muita omassa liiketoiminnassa ja sen ulkopuolella on paras tapa saada kaksi tai useampia silmiä katsomaan selkeästi horisonttiin. Ehkä olen väärässä kaikessa. Ehkä olen dinosaurus, jolla on outoja ajatuksia nöyryydestä. Ehkä olen väärässä yrittäessäni oppia ihmisiltä, jotka tietävät enemmän kuin minä, tai jopa idiooteilta, jotka ovat toisinaan oikeassa. Ehkä on vain typerää ajatella, että oikea tie on olla tarpeeksi nöyryinen myöntämään, että ehkä en tiedä kaikkea.
Olen valmis myöntämään, että saatan olla väärässä, mutta jo se, että myönnän sen, saattaa osoittaa, että en ole sopiva neuvomaan perustajaa. Hmmm, olla aina oikeassa vai olla aina väärässä: se on kysymys. Aina kun luen vastavalmistuneen yliopistosta valmistuneen ansioluettelon, jossa hän julistaa olevansa ”VISIONAARINEN AJATTELIJAN JOHTAJA”, mieleeni tulee kaksi asiaa. Ensinnäkin, millaista työtä tämä henkilö voisi tehdä, jos hän ei ole koskaan työskennellyt, mutta on jo ”ajattelun johtaja”? Toiseksi, minua vainoaa muisto yliopistoajoiltani, kun luokkatoverini kysyi minulta, olinko hyvä tietyssä tehtävässä, ja keskustelu meni näin: Minä: ”Vain typerys kerskailisi!” Luokkatoveri: ”Vain typerys ei kerskailisi.” Se tapahtui aikana, jota Yhdysvaltain media luonnehti ”minä-sukupolveksi”. Nykyään heitä kutsuttaisiin englanniksi ”boomeiksi”, mutta todellisuudessa he ovat nykyisten yliopisto-opiskelijoiden äitejä ja isiä, ehkä isovanhempia, jotka väittävät olevansa kaikkitietäviä, kaikkinäkeviä visionäärejä, jotka hallitsevat kaikkea ja kaikkia, ilman että he ovat tehneet tai ajatelleet mitään erityistä. Muistellessani reaaliaikaisia havaintojani maiden, ihmisten ja yritysten rappeutumisesta todellisista pätevyyksistä ja todellisista menestystarinoista kohti kulttuuria, jossa kerskaillaan vain menestyksen näköisen ja tuntuisen vuoksi, aion pysyä alkuperäisessä teoriassani, että kukaan, yrityksen perustaja mukaan lukien, ei yksinkertaisesti ole kaiken tiedon tai luovien ideoiden alfa ja omega. Tämä oli aiemmin yleisesti hyväksytty ajatus ei-totalitaarisessa maailmassa. Ilmeistä. Se, mitä Aleksandrian Eukleides olisi voinut kutsua ”postulaatiksi”. Todella yksinkertaista. ”E pluribus unum” -tyyppistä. Mutta ”se, mikä ennen oli selvää ja ilmeistä, ei ole kovin hyväksi liiketoiminnalle” – onko tämä se, mitä opetetaan kauppakorkeakouluissa? Kuuluuko nykypäivän liike-elämä vain hulluille, jotka, jätettyinä oman onnensa nojaan, häpeilemättä huijaavat rahoittajia, myyjiä, asiakkaita tai henkilökuntaa luovuttamaan luottamuksensa ja passiivisesti seuraamaan täysin egonsa ohjaaman turhamaisen liikemiehen törmäystestihulluutta? Joka päivä näen hyviä, huonoja ja keskinkertaisia yrityksiä. Olen usein hämmästynyt ja kunnioitusta herättävä yrityksen perustaja, joka on rakentanut yrityksen vähäisistä resursseista ja tehnyt siitä loistavan paikan työskennellä tai tehdä liiketoimintaa. Yrityksemme on riippuvainen tällaisista yrityksistä, koska ne arvostavat sitä, että löydämme samanhenkisiä ihmisiä, jotka tuovat mukanaan omia elämänkokemuksiaan ja visioitaan, joista on hyötyä perustajille, jotka ovat innokkaita kuuntelemaan heitä. 3. joulukuuta 2025 ---------------------------------------------------------------------------------------------- Wiadomość do ZAŁOŻYCIELA Jako osoba, która od 40 lat służy dobrym, złym i przeciętnym założycielom, mogę powiedzieć jedno: obecnie ludzie mają średnio dwoje oczu, które pozwalają im skupić wzrok. Tak, wiem, że technologia może wkrótce szybko dać nam genetycznie lub mechanicznie więcej niż dwoje oczu, lub może całkowicie nas oślepić, ale na razie „Twoja” wizja prawdopodobnie stanowi jedynie maksymalnie 50% całkowitej wizji możliwej dla Twojej firmy. Ego założyciela wraz z założeniem, że „to jest moja firma”, są fatalnymi pojęciami dla prawdziwego potencjału wzrostu firmy, ponieważ wszystkie możliwości firmy są w ten sposób zawarte w doświadczeniach życiowych, założeniach, obawach i ignorancji jednej osoby. Istnieje szeroki kąt lub panoramiczna możliwość postrzegania biznesu, ale po prostu nie może ona wynikać z punktu widzenia jednej osoby. Często założyciel (i tak, zazwyczaj wymagana jest tutaj wielka litera „F”) jest obciążony codziennymi realiami zakładania firmy, ale komu założyciel mógłby zaufać, aby zapewnić inne pomysły, perspektywy i doświadczenia, które pomogą pokonać problemy firmy lub wykorzystać możliwości? Nikomu??? Tylko Założyciel wie wszystko??? Prawdziwe, głębokie możliwości dla firmy mogą się lepiej pojawić, jeśli założyciel (zwróć uwagę na małą literę „Z”) pozwoli „drugim oczom” również zabrać głos, nawet jeśli będzie to tylko anonimowa skrzynka na sugestie w pokoju socjalnym. Słuchanie innych w swojej firmie i poza nią to najlepszy sposób, aby mieć dwa lub więcej oczu, które wyraźnie patrzą na horyzont. Może się mylę we wszystkim. Może jestem dinozaurem z dziwnymi pomysłami na temat pokory. Może mylę się, próbując uczyć się od ludzi, którzy wiedzą więcej ode mnie, a nawet od idiotów, którzy czasami mają rację. Może głupotą jest myśleć, że właściwą drogą jest bycie na tyle pokornym, aby przyznać, że może nie wiem wszystkiego.
Jestem gotów przyznać, że mogę się mylić, ale samo przyznanie się do tego może świadczyć o tym, że nie nadaję się do doradzania Założycielowi. Hmmm, zawsze mieć rację, czy nie zawsze mieć rację: oto jest pytanie. Kiedy czytam CV świeżo upieczonego absolwenta uniwersytetu, który ogłasza, że jest „WIZJONERSKIM LIDEREM MYŚLI”, przychodzą mi do głowy dwie rzeczy. Po pierwsze, jaką pracę mogłaby wykonywać ta osoba, skoro nigdy nie pracowała, a już jest „liderem myśli”? Po drugie, prześladuje mnie wspomnienie z czasów studiów, kiedy kolega z klasy zapytał mnie, czy jestem dobry w wykonywaniu określonego zadania, a rozmowa przebiegała następująco: Ja: „Tylko głupiec by się tym chwalił!” Kolega: „Tylko głupiec by tego nie robił”. Było to w czasach, które media w Stanach Zjednoczonych określiły mianem „pokolenia ja”. Dzisiaj nazwalibyśmy ich „boomerami”, ale w rzeczywistości są to matki i ojcowie, a może nawet dziadkowie dzisiejszych studentów pierwszego roku, którzy twierdzą, że są wszechwiedzącymi, wszechwidzącymi wizjonerskimi liderami wszystkiego i wszystkich, nie mając na koncie żadnych szczególnych osiągnięć ani przemyśleń. Przypominając sobie moje obserwacje na temat degeneracji krajów, ludzi i firm, które odchodzą od prawdziwych kwalifikacji i rzeczywistych osiągnięć na rzecz kultury przechwałek tylko po to, aby wyglądać i czuć się jak sukces, myślę, że pozostanę przy mojej pierwotnej teorii, że nikt, w tym założyciel firmy, nie jest po prostu alfą i omegą całej wiedzy lub kreatywnych pomysłów. Kiedyś była to powszechnie akceptowana idea w świecie nietotalitarnym. To oczywiste. Euclid z Aleksandrii nazwałby to „postulatem”. To naprawdę prosta sprawa. Coś w rodzaju „E pluribus unum”. Ale „to, co kiedyś było jasne i oczywiste, nie jest dobre dla biznesu” – czy tego uczą w szkołach biznesowych? Czy dzisiejszy świat biznesu należy wyłącznie do szaleńców, którzy pozostawieni samym sobie bez skrupułów oszukują inwestorów, dostawców, klientów lub pracowników, aby zdobyć ich zaufanie i biernie podążać za szaleństwem całkowicie egoistycznego, próżnego biznesmena? Każdego dnia widzę dobre firmy, złe firmy i firmy średniej klasy. Często jestem pod wrażeniem i pełen pokory wobec założycieli firm, którzy z niewielkim kapitałem zbudowali przedsiębiorstwa i uczynili je świetnym miejscem do pracy lub prowadzenia interesów. Moja firma polega na tego rodzaju przedsiębiorstwach, ponieważ doceniają one fakt, że znajdujemy osoby o podobnych poglądach, które wnoszą swoje rzeczywiste doświadczenia i wizje, z korzyścią dla założycieli, którzy chętnie ich słuchają. 3 grudnia 2025 r.
----------------------------------------------------------------------------------------------
Üzenet az ALAPÍTÓNAK 40 évnyi tapasztalattal a háttérben, amelynek során jó, rossz és átlagos alapítókat is szolgáltam, a következőket mondhatom: az emberek jelenleg átlagosan két szemmel látnak. Igen, tudom, hogy a technológia hamarosan genetikailag vagy mechanikailag több mint két szemet adhat nekünk, vagy akár teljesen meg is vakíthat minket, de jelenleg „az Ön” látásmódja valószínűleg csak a vállalatának lehetséges teljes látásmódjának legfeljebb 50%-át teszi ki. Az alapító egója és az a feltételezés, hogy „ez az én vállalatom”, végzetesek a vállalat valódi növekedési potenciáljára nézve, mert így a vállalat minden lehetősége egyetlen személy élettapasztalataihoz, feltételezéseihez, félelmeihez és tudatlanságához kötődik. Az üzleti életet széles látószögből, panorámaként is lehet szemlélni, de ez egyszerűen nem jöhet egyetlen személy szeméből. Gyakran az alapító (és igen, itt általában nagybetűs „A” szükséges) terheket visel a vállalat alapításának mindennapi realitásai miatt, de kiben bízhatna az alapító, hogy különböző ötleteket, perspektívákat és tapasztalatokat nyújtson a vállalat problémáinak leküzdéséhez vagy a lehetőségek megragadásához? Senkiben??? Csak az Alapító tud mindent??? A vállalat valódi, mélyreható lehetőségei jobban kibontakozhatnak, ha az alapító (figyeljük meg a kisbetűs „A” használatát) megengedi, hogy a „második szem” is megszólaljon, még ha csak egy névtelen javaslatdoboz formájában is a szünetben. Az üzleti életben és azon kívül is mások meghallgatása a legjobb módja annak, hogy két vagy több szem tisztán lásson a horizonton. Lehet, hogy mindenben tévedek. Lehet, hogy egy dinoszaurusz vagyok, furcsa elképzelésekkel az alázatosságról. Lehet, hogy tévedek, amikor megpróbálok tanulni azoktól, akik többet tudnak nálam, vagy akár azoktól az idiótáktól is, akik néha igazuk van. Lehet, hogy egyszerűen ostobaság azt gondolni, hogy a helyes út az, ha elég alázatos vagyok ahhoz, hogy beismerjem, hogy talán nem tudok mindent.
Hajlandó vagyok elismerni, hogy tévedhetek, de ez az elismerésem is azt mutatja, hogy nem vagyok alkalmas arra, hogy tanácsot adjak az Alapítónak. Hmmm, mindig igazam legyen, vagy ne mindig igazam legyen: ez itt a kérdés. Amikor elolvasom egy friss diplomás önéletrajzát, aki kijelenti, hogy ő egy „LÁTÓKÉP-VEZETŐ”, két dolog jut eszembe. Először is, milyen munkát tudna végezni ez a személy, ha még soha nem dolgozott, de máris „gondolkodásvezető”? Másodszor, kísért az egyetemi éveimre vonatkozó emlék, amikor egy osztálytársam megkérdezte, hogy jó vagyok-e egy bizonyos feladatban, és a beszélgetés így zajlott: Én: „Csak egy bolond dicsekedne vele!” Osztálytársam: „Csak egy bolond nem dicsekedne vele.” Ez az amerikai média által „The Me Generation” (Az én generáció) néven jellemzett időszakban történt. Ma angolul „boomers”-nek hívnák őket, de valójában ők azoknak a mai egyetemistáknak az anyái és apái, talán nagyszülei, akik azt állítják magukról, hogy mindent tudó, mindent látó, mindenre és mindenkire kiterjedő, jövőképes vezetők, anélkül, hogy valójában bármi különlegeset tettek vagy gondoltak volna. Visszagondolva a valós idejű megfigyeléseimre, amelyek szerint az országok, az emberek és a vállalatok eltávolodnak a valódi képesítésektől és a valódi sikerekről, és egy olyan kultúra felé haladnak, amelyben csak a siker látszatát és érzetét akarják megteremteni, úgy gondolom, hogy ragaszkodni fogok az eredeti elméletemhez, miszerint senki, beleértve a vállalat alapítóját is, nem az összes tudás és kreatív ötlet alfa és omega. Ez régen egy általánosan elfogadott elképzelés volt a nem totalitárius világban. Nyilvánvaló. Amit Alexandriai Euklidész „posztulátumnak” nevezett volna. Nagyon egyszerű dolog. „E pluribus unum” típusú dolog. De „ami régen egyértelmű és nyilvánvaló volt, az nem igazán jó az üzletnek” – ezt tanítják a B-iskolákban? A mai üzleti világ csak az őrülteké, akik, ha magukra vannak hagyva, szégyentelenül becsapják a befektetőket, a beszállítókat, az ügyfeleket vagy a munkatársakat, hogy azok bizalmukat adva passzívan részt vegyenek egy teljesen egóvezérelt, hiú üzletember őrült kalandjában? Minden nap látok jó, rossz és közepes vállalatokat. Gyakran csodálkozom és meghatódok azoknak a cégalapítóknak a munkáján, akik kevésből építettek fel egy vállalatot, és azt remek munkahelyé vagy üzleti partnerré tették. Cégem számára ezek a vállalatok jelentik a támaszt, mert értékelik, hogy hasonló gondolkodású embereket találunk, akik saját valós élettapasztalataikat és elképzeléseiket hozzák, ami a lelkesen hallgatni vágyó alapítók javát szolgálja. 2025. december 3. ---------------------------------------------------------------------------------------------- Zpráva pro ZAKLADATELE Jako člověk, který má za sebou 40 let služby dobrým, špatným i průměrným zakladatelům, mohu říci toto: lidé mají v současné době v průměru dvě oči, kterými zaostřují svůj zrak. Ano, vím, že technologie nám brzy geneticky nebo mechanicky poskytne více než dvě oči, nebo nás možná úplně oslepí, ale prozatím je „váš“ zrak pravděpodobně maximálně na 50 % celkového zraku, který je pro vaši společnost možný. Ego zakladatele spolu s předpokladem, že „toto je moje společnost“, jsou fatálními pojmy pro skutečný růstový potenciál společnosti, protože všechny možnosti společnosti jsou tím pádem omezeny životními zkušenostmi, předpoklady, obavami a neznalostí jedné osoby. Existuje široký úhel pohledu nebo panoramatická možnost nahlížet na podnikání, ale to prostě nemůže vzejít z pohledu jedné osoby. Zakladatel (a ano, zde je obvykle nutné použít velké „Z“) je často zatížen každodenní realitou zakládání společnosti, ale komu by mohl zakladatel důvěřovat, že mu poskytne jiné nápady, perspektivy a zkušenosti k překonání problémů společnosti nebo k využití příležitostí? Nikomu??? Ví všechno jen zakladatel??? Skutečné, hluboké možnosti pro firmu mohou lépe vzniknout, pokud zakladatel (všimněte si malého „Z“) umožní „druhému oku“ také vyjádřit svůj názor, i když jen jako anonymní schránka na návrhy v odpočívárně. Naslouchání ostatním v podnikání i mimo něj je nejlepší způsob, jak mít dvě nebo více očí, které jasně vidí na horizont. Možná se ve všem mýlím. Možná jsem dinosaurus s podivnými představami o pokoře. Možná se mýlím, když se snažím učit od lidí, kteří vědí víc než já, nebo dokonce od idiotů, kteří mají občas pravdu. Možná je prostě pošetilé si myslet, že správná cesta spočívá v tom, být dostatečně pokorný, abych přiznal, že možná nevím všechno.
Jsem ochoten připustit, že se možná mýlím, ale samotné přiznání může ukázat, že nejsem vhodný k tomu, abych zakladateli radil. Hmmm, mít vždy pravdu, nebo nemít vždy pravdu: to je otázka. Kdykoli čtu životopis čerstvého absolventa univerzity, který prohlašuje, že je „VIZIONÁŘSKÝ MYŠLENKOVÝ VŮDCE“, napadají mě dvě věci. Za prvé, jakou práci by tato osoba mohla vykonávat, když nikdy nepracovala, ale již je „myšlenkovým vůdcem“? A za druhé, pronásleduje mě vzpomínka na moje vysokoškolská léta, kdy se mě spolužák zeptal, zda jsem dobrý v určité činnosti, a rozhovor proběhl takto: Já: „Jen blázen by se chlubil!“ Spolužák: „Jen blázen by se nechlubil.“ Bylo to v době, kterou americká média charakterizovala jako „generace já“. Dnes by se jim v angličtině říkalo „boomers“, ale ve skutečnosti jsou to matky a otcové, možná prarodiče, dnešních vysokoškolských nováčků, kteří o sobě tvrdí, že jsou vševědoucí, vševidoucí vizionářští vůdci všeho a všech, aniž by ve skutečnosti udělali nebo vymysleli něco zvláštního. Vzpomínám si na své pozorování v reálném čase, jak se země, lidé a společnosti odklánějí od skutečných kvalifikací a opravdových úspěchů k kultuře chvástání, jen aby vypadali a působili úspěšně, a myslím, že se budu držet své původní teorie, že nikdo, včetně zakladatele společnosti, prostě není alfou a omegou veškerého vědění nebo kreativních nápadů. To bývalo běžně přijímanou myšlenkou v netotalitním světě. Zřejmé. To, co by Euclid z Alexandrie nazval „postulátem“. Opravdu jednoduchá věc. Něco jako „E pluribus unum“. Ale „to, co bývalo jasné a zřejmé, není pro podnikání opravdu dobré“ – je to to, co učí na obchodních školách? Patří dnešní svět podnikání pouze šílencům, kteří, ponecháni sami sobě, bezostyšně podvádějí investory, dodavatele, zákazníky nebo zaměstnance, aby jim důvěřovali a pasivně se vezli na vlně šílenství zcela egocentrického a marnivého podnikatele? Každý den vidím dobré společnosti, špatné společnosti a průměrné společnosti. Často mě udivují a pokořují zakladatelé firem, kteří vybudovali společnost z mála a udělali z ní skvělé místo pro práci nebo obchodování. Pro moji společnost jsou tyto firmy těmi, na které se spoléháme, protože oceňují, že nacházíme podobně smýšlející lidi, kteří přinášejí své vlastní zkušenosti a vize z reálného života, ku prospěchu zakladatelů, kteří je dychtivě poslouchají. 3. prosince 2025 ---------------------------------------------------------------------------------------------- Melding til GRÜNDEREN Som en person med 40 ĺrs erfaring med gode, dĺrlige og gjennomsnittlige gründere, kan jeg si fřlgende: mennesker har i dag i gjennomsnitt to řyne som de bruker til ĺ fokusere synet sitt. Ja, jeg vet at teknologien snart kan gi oss mer enn to řyne, enten genetisk eller mekanisk, eller at den kan gjřre oss helt blinde, men forelřpig utgjřr «ditt» syn sannsynligvis bare maksimalt 50 % av det totale synet som er mulig for din bedrift. En grunnleggers ego sammen med antakelsen om at «dette er mitt selskap» er fatale forestillinger for et selskaps virkelige vekstpotensial, fordi alle muligheter for et selskap dermed blir innpakket i livserfaringer, antakelser, frykt og uvitenhet hos en enkelt person. Det finnes en vidvinkel eller panoramisk mulighet for ĺ se virksomheten, men det kan ganske enkelt ikke komme fra én persons řyne. Ofte er grunnleggeren (og ja, her kreves det vanligvis stor «G») tynget av de daglige realitetene ved ĺ starte et selskap, men hvem kan grunnleggeren stole pĺ for ĺ fĺ forskjellige ideer, perspektiver og erfaringer for ĺ overvinne selskapets problemer eller gripe muligheter? Ingen??? Er det bare grunnleggeren som vet alt??? Reelle, dype muligheter for et firma kan oppstĺ lettere hvis en grunnlegger (merk den lille «G») lar det «andre řyet» ogsĺ fĺ en stemme, selv om det bare er en anonym forslagskasse i pauserommet. Ĺ lytte til andre i og utenfor virksomheten er den beste mĺten ĺ fĺ to eller flere řyne til ĺ se klart mot horisonten. Kanskje jeg tar feil om alt. Kanskje jeg er en dinosaur med rare ideer om ydmykhet. Kanskje jeg tar feil nĺr jeg prřver ĺ lćre av folk som vet mer enn meg eller til og med av idioter som av og til har rett. Kanskje det bare er dumt ĺ tro at den rette veien er ĺ vćre ydmyk nok til ĺ innrřmme at jeg kanskje ikke vet alt.
Jeg er villig til ĺ innrřmme at jeg kan ta feil her, men selve innrřmmelsen kan vise at jeg ikke er egnet til ĺ gi rĺd til grunnleggeren. Hmmm, ĺ alltid ha rett, eller ĺ ikke alltid ha rett: det er spřrsmĺlet. Hver gang jeg leser CV-en til en nyutdannet universitetsstudent som proklamerer at han/hun er en «VISIONĆR TANKELEDER», kommer to ting til meg. For det fřrste, hva slags jobb kan denne personen ha hvis han/hun aldri har jobbet, men allerede er en «tankeleder»? Og for det andre plages jeg av et minne fra studietiden, da en klassekamerat spurte meg om jeg var flink til en bestemt oppgave, og samtalen gikk slik: Meg: «Bare en tosk ville skryte!» Klassekamerat: «Bare en tosk ville ikke gjřre det.» Det var i en periode som mediene i USA karakteriserte som «The Me Generation». I dag ville de blitt kalt «boomers» pĺ engelsk, men i virkeligheten er de mřdrene og fedrene, kanskje besteforeldrene, til dagens universitetsstudenter som hevder ĺ vćre allvitende, allseende visjonćre ledere av alt og over alle, uten ĺ ha gjort eller tenkt noe spesielt. Nĺr jeg tenker tilbake pĺ mine observasjoner i sanntid av degenerasjonen av land, mennesker og selskaper, bort fra reelle kvalifikasjoner og ekte suksesshistorier, til en kultur av skrytepaveoppfřrsel bare for ĺ gi inntrykk av suksess, tror jeg jeg vil holde meg til min opprinnelige teori, nemlig at ingen, inkludert en selskapsgrunnlegger, er alfa og omega for all kunnskap eller kreative ideer. Dette var tidligere en alminnelig akseptert idé i den ikke-totalitćre verden. Ĺpenbart. Det Euclid fra Alexandria kanskje ville ha kalt et «postulat». Virkelig enkle ting. «E pluribus unum»-type ting. Men «det som tidligere var klart og ĺpenbart, er ikke sĺ bra for forretninger» – er det dette de lćrer pĺ handelshřyskolene? Tilhřrer dagens forretningsverden bare galningene, som, overlatt til seg selv, uten skam vil lure finansiere, leverandřrer, kunder eller ansatte til ĺ gi fra seg tilliten sin for passivt ĺ la seg rive med i den ego-drevne, forfengelige forretningspersonens vanvittige krasj-test? Hver dag ser jeg gode selskaper, dĺrlige selskaper og middelmĺdige selskaper. Jeg blir ofte overrasket og ydmyk av en bedrifts grunnlegger som har bygget opp en bedrift med lite og gjort den til et flott sted ĺ jobbe eller gjřre forretninger med. For min bedrift er det slike bedrifter vi er avhengige av, fordi de setter pris pĺ at vi finner likesinnede mennesker som bringer med seg sine egne erfaringer og visjoner fra virkeligheten, til fordel for grunnleggere som ivrig řnsker ĺ lytte til dem. 3. desember 2025
---------------------------------------------------------------------------------------------- 創 業者へのメッセージ 40年にわたり、優れた創業者、凡庸な創業者、そして問題のある創業者と関わってきた者として言えるのは、人間は現在、視 覚を集中させるために平均2つの目を持っているということです。確かに、技術が遺伝子操作や機械的手段で間もなく私たちに2 つ以上の目をもたらすかもしれないし、あるいは完全に視力を奪うかもしれないことは承知しています。しかし現時点では、「あ なたの」ビジョンは、おそらくあなたの会社が持つ可能性のある総視界のせいぜい50％に過ぎないでしょう。創業者のエゴと 「これは私の会社だ」という思い込みは、企業の真の成長可能性にとって致命的な概念だ。なぜなら、それによって企業のあらゆ る可能性が、たった一人の人間の人生経験、思い込み、恐怖、無知に縛られてしまうからだ。ビジネスを見る広角的あるいはパノ ラマ的な可能性は存在するが、それは決して一人の人間の目からは生まれない。 創業者は（大文字の「F」がここには通常必要だ）、会社を立ち上げる日々の現実に押しつぶされがちだ。しかし、会社の問題 を克服したり機会を掴んだりするために、異なるアイデアや視点、経験を提供してくれる人物を、創業者は誰を信頼できるだろう か？誰もいないのか？創業者だけが全てを知っているのか？真に深い可能性は、創業者（小文字の「F」）が「第二の目」にも発 言権を与えることで、たとえ休憩室の匿名提案箱程度であっても、より良く生まれる。自社内外の他者の声に耳を傾けることが、 二つ以上の目が地平線を明確に見据える最良の方法だ。 もしかすると、私の考えは全て間違っているのかもしれない。謙虚さについて奇妙な考えを持つ恐竜なのかもしれない。自分よ り知識のある人々、時には正しいことを言う愚か者たちから学ぼうとする私の姿勢自体が間違っているのかもしれない。正しい道 とは「自分は全てを知っているわけではない」と認める謙虚さにあると考えること自体が愚かなことなのかもしれない。 ここで私が間違っている可能性は認めるが、その認める行為自体が、私が創業者に助言する適格者ではないことを示しているの かもしれない。ふむ、常に正しいか、常に正しくないか——それが問題だ。新卒の履歴書に「先見の明ある思想的指導者」と自称 する文章を読むたび、二つの疑問が浮かぶ。第一に、一度も仕事をしたことがないのに既に「思想リーダー」であるなら、いった いどんな仕事ができるのか？ 第二に、大学時代の記憶が頭をよぎる。同級生が私に特定の作業が得意かどうか尋ねた時の会話だ： 私：「自慢するなんて愚か者だけだ！」 同級生：「自慢しないなんて愚か者だけだ」 これは米国メディアが「ミー・ジェネレーション」と称した時代の出来事だ。現代英語では「ブーマー」と呼ばれる世代だが、 実際のところ彼らは、何も成し遂げず特別な思考もせずに「万物の知者・万事を見通す先見の明ある指導者」と自称する現代の新 入生たちの親世代、あるいは祖父母世代に当たる。 国や人々、企業が真の実力や成功の実績から離れ、成功の見た目や雰囲気だけを求める虚勢の文化へと堕落していく様子をリア ルタイムで観察してきた私は、自らの元々の理論に固執しようと思う。つまり、企業の創業者を含め、いかなる者もあらゆる知識 や創造的アイデアの始点かつ終点ではない、という理論だ。これはかつて非全体主義世界では当然受け入れられていた考えだっ た。当然のことだ。アレクサンドリアのユークリッドが「公理」と呼んだようなものだ。実に単純な理屈。「E pluribus unum（多から一へ）」の類いのものだ。 しかし「かつて明白だったことがビジネスには不都合だ」——これがビジネススクールで教える内容なのか？現代のビジネス界 は狂人だけのものなのか？ 彼らに任せておけば、資金提供者、取引先、顧客、従業員を恥知らずにも騙し、信頼を捧げさせて、完全に自我に駆られた虚栄のビジネスマンによるクラッシュテスト狂気の船体 にただ乗りさせるのか？ 日々、私は優良企業、悪質企業、そして平凡な企業を目にしている。わずかな資金で会社を築き上げ、働きやすく取引しやすい 素晴らしい場所にした創業者の姿には、しばしば驚嘆し、謙虚な気持ちにさせられる。私の会社にとって、こうした企業こそが頼 りになる存在だ。なぜなら彼らは、創業者が熱心に耳を傾けたいと願う、現実の経験とビジョンを携えた志を同じくする人材を見 つける私たちの価値を理解してくれるからだ。 2025年12月3日 ---------------------------------------------------------------------------------------------- 致 創辦人的訊息 身為服務過優秀、糟糕與平庸創辦人長達四十年的資深人士，我敢斷言：人類目前平均僅憑雙眼聚焦視野。是的，我明白科技或許 很快就能透過基因或機械手段賦予我們多於雙眼的視覺，也可能徹底剝奪我們的視力——但現階段，「你的」視野最多僅能涵蓋公司 潛在視野的百分之五十。創辦人的自我膨脹與「這是我的公司」的執念，實為扼殺企業真正成長潛力的致命觀念。因為這意味著所有 可能性都將被困在單一個體的生命經驗、預設、恐懼與無知之中。商業視野本該具備廣角或全景般的可能性，但這絕非單眼所能涵 蓋。 創辦人（是的，此處通常需大寫「創辦人」）常被創業日常瑣務所困，但究竟該信任誰來提供不同觀點、經驗與創意以突破困境或 把握機遇？難道沒有人嗎？難道只有創辦人無所不知？若創辦人（注意此處小寫「F」）能讓「第二雙眼睛」發聲——哪怕只是休息 室裡匿名建議箱的聲音——企業真正的深層潛能方能綻放。傾聽內外之聲，方能讓兩雙乃至更多雙眼睛清晰眺望地平線。 也許我全錯了。也許我是個懷抱謙遜怪念頭的恐龍。也許我試圖向比我更懂的人學習是錯的，甚至向偶爾說對話的蠢貨請教也是錯 的。也許認為正確之道在於謙遜到承認自己並非無所不知，這想法本身就是愚蠢的。 我願意承認自己或許在此錯了，但這份承認本身，或許正昭示著我不適合為創辦人提供建議。嗯，永遠正確，或不必永遠正確：這 才是問題所在。每當我讀到應屆大學畢業生在履歷上宣稱自己是「遠見卓識的思想領袖」時，總有兩件事浮現腦海。其一，若此人從 未踏入職場卻自詡「思想領袖」，究竟能勝任何種職務？其二，大學時期的記憶如影隨形——當時同學問我是否擅長某項任務，對話 如下： 我：「唯有愚者才會自誇！」 同學：「唯有愚者才不敢自誇。」 那正是美國媒體所稱的「自我世代」。如今他們在英語世界被稱為「嬰兒潮世代」，但實際上，他們正是當今大學新鮮人——那些 自詡無所不知、洞察一切的萬能領袖——的父母乃至祖輩。這些新生代從未真正成就或思考過任何非凡之事，卻妄稱能統御萬物、凌 駕眾人。 回顧我對國家、民族與企業沉淪的實時觀察——從真實資歷與成功實績，淪為僅為營造成功表象的吹噓文化——我認為仍將堅守原 有理論：任何人，包括企業創辦人，都不可能包羅萬象，既非知識的始點亦非創意的終點。這本是自由世界理所當然的認知。顯而易 見。亞歷山大的歐幾里得或許會稱之為「公理」。極其簡單的道理。「合眾為一」這類道理。 但「昔日清晰顯而易見的真理，對商業發展實非上策」——難道商學院教導的正是此理？當今商界是否只屬於那些放任自流的瘋 子？他們厚顏無恥地欺騙投資者、供應商、客戶或員工，迫使對方將信任押注於一艘由自戀狂駕駛的瘋狂商船，任其在碰撞測試中沉 沒？ 我每日目睹優良企業、劣質企業與平庸企業。那些從微薄資源起家、將企業打造成理想工作場所或合作夥伴的公司創辦人，總令我 驚嘆又謙卑。對我們公司而言，這類企業才是我們賴以生存的支柱——因為他們懂得珍惜我們所尋覓的志同道合者，這些人帶著真實 人生經驗與願景，為渴望傾聽的創辦人帶來裨益。 2025年12月3日 ----------------------------------------------------------------------------------------------
Thông điệp gửi đến NHŔ SÁNG LẬP Với 40 năm kinh nghiệm lŕm việc với các nhŕ sáng lập tốt, xấu vŕ běnh thường, tôi có thể khẳng định điều nŕy: con người hiện nay trung běnh chỉ có 2 mắt để tập trung tầm nhěn. Đúng vậy, tôi biết công nghệ có thể sớm mang lại cho chúng ta nhiều hơn hai mắt thông qua biến đổi gen hoặc cơ học, hoặc thậm chí khiến chúng ta mů lňa hoŕn toŕn, nhưng hiện tại, "tầm nhěn" của bạn có lẽ chỉ đạt tối đa 50% so với tiềm năng tầm nhěn tổng thể của công ty. Ego của Nhŕ sáng lập cůng với quan niệm "đây lŕ công ty của tôi" lŕ những suy nghĩ chết người đối với tiềm năng phát triển thực sự của một công ty, vě tất cả các khả năng của công ty đều bị giới hạn trong kinh nghiệm sống, giả định, nỗi sợ hăi vŕ sự thiếu hiểu biết của một cá nhân. Có một góc nhěn rộng hoặc toŕn cảnh về kinh doanh, nhưng điều đó đơn giản không thể xuất phát từ đôi mắt của một người. Thường thě Nhŕ sáng lập (vŕ đúng vậy, chữ "F" viết hoa thường được yęu cầu ở đây) bị áp lực bởi những thực tế hŕng ngŕy của việc khởi nghiệp, nhưng ai lŕ người mŕ Nhŕ sáng lập có thể tin tưởng để cung cấp những ý tưởng, góc nhěn vŕ kinh nghiệm khác biệt để vượt qua vấn đề của công ty hoặc nắm bắt cơ hội? Không ai??? Chỉ Người Sáng Lập mới biết mọi thứ??? Những khả năng thực sự, sâu sắc cho một công ty có thể phát triển tốt hơn nếu Người Sáng Lập (lưu ý chữ "F" viết thường) cho phép "con mắt thứ hai" cũng có tiếng nói, ngay cả khi chỉ lŕ một hộp góp ý ẩn danh trong phňng nghỉ. Lắng nghe người khác trong vŕ ngoŕi doanh nghiệp lŕ cách tốt nhất để có hai hoặc nhiều con mắt nhěn rő rŕng về tương lai. Có thể tôi sai về mọi thứ. Có thể tôi lŕ một kẻ lạc hậu với những ý tưởng kỳ quặc về sự khięm tốn. Có thể tôi sai khi cố gắng học hỏi từ những người biết nhiều hơn tôi, thậm chí từ những kẻ ngốc thỉnh thoảng lại đúng. Có thể chỉ lŕ ngu ngốc khi nghĩ rằng con đường đúng đắn lŕ đủ khięm tốn để thừa nhận rằng có thể tôi không biết mọi thứ.
Tôi sẵn sŕng thừa nhận rằng có thể tôi sai ở đây, nhưng chính sự thừa nhận đó có thể cho thấy tôi không phů hợp để tư vấn cho Nhŕ sáng lập. Hmmm, luôn đúng hay không luôn đúng: đó lŕ câu hỏi. Mỗi khi đọc CV của một sinh vięn mới tốt nghiệp đại học tự xưng lŕ "NHŔ LĂNH ĐẠO TƯ TƯỞNG TẦM NHĚN", hai điều hiện lęn trong đầu tôi. Thứ nhất, loại công việc nŕo mŕ người nŕy có thể lŕm nếu họ chưa từng lŕm việc nhưng đă tự xưng lŕ "nhŕ lănh đạo tư tưởng"? Vŕ thứ hai, tôi bị ám ảnh bởi ký ức về những ngŕy đại học, khi một người bạn cůng lớp hỏi tôi liệu tôi có giỏi trong một nhiệm vụ cụ thể nŕo đó không, vŕ cuộc trň chuyện diễn ra như sau: Tôi: "Chỉ có kẻ ngốc mới khoe khoang!" Bạn cůng lớp: "Chỉ có kẻ ngốc mới không khoe khoang." Đó lŕ thời kỳ mŕ truyền thông Mỹ gọi lŕ "Thế hệ Tự ái". Ngŕy nay họ được gọi lŕ "Boomers" trong tiếng Anh, nhưng thực tế họ lŕ cha mẹ, có thể lŕ ông bŕ, của những sinh vięn mới vŕo đại học ngŕy nay tự xưng lŕ nhŕ lănh đạo có tầm nhěn bao quát, biết hết mọi thứ vŕ kiểm soát mọi người, mŕ không hề lŕm hay nghĩ gě đặc biệt. Nhớ lại những quan sát thực tế của tôi về sự suy đồi của các quốc gia, con người vŕ doanh nghiệp, từ những tięu chuẩn thực sự vŕ thŕnh tích thŕnh công thực sự, sang một văn hóa khoe khoang chỉ để tạo ra vẻ bề ngoŕi vŕ cảm giác thŕnh công, tôi nghĩ tôi sẽ tiếp tục bám sát lý thuyết ban đầu của měnh, rằng bất kỳ ai, kể cả người sáng lập công ty, đơn giản không phải lŕ nguồn gốc vŕ kết thúc của mọi kiến thức hay ý tưởng sáng tạo. Đây từng lŕ một ý tưởng được chấp nhận rộng răi trong thế giới không toŕn trị. Rő rŕng. Điều mŕ Euclid của Alexandria có thể gọi lŕ một "định đề". Những điều rất đơn giản. Loại "E pluribus unum" ấy. Nhưng "điều từng rő rŕng vŕ hiển nhięn không thực sự tốt cho kinh doanh" - liệu đây có phải lŕ điều họ dạy ở các trường kinh doanh? Liệu thế giới kinh doanh ngŕy nay chỉ thuộc về những kẻ đięn rồ, những người, nếu được tự do hŕnh động, sẽ không ngần ngại lừa gạt nhŕ đầu tư, nhŕ cung cấp, khách hŕng hoặc nhân vięn để họ đặt niềm tin vŕo con tŕu đięn rồ của một doanh nhân chỉ biết đến bản thân? Mỗi ngŕy tôi thấy những công ty tốt, công ty xấu vŕ công ty trung běnh. Tôi thường ngạc nhięn vŕ khięm tốn trước những nhŕ sáng lập công ty đă xây dựng doanh nghiệp từ hai bŕn tay trắng vŕ biến nó thŕnh nơi lŕm việc tuyệt vời hoặc đối tác kinh doanh đáng tin cậy. Đối với công ty của tôi, những công ty như vậy lŕ những đối tác mŕ chúng tôi tin tưởng, vě họ hiểu rằng chúng tôi těm kiếm những người có cůng chí hướng, mang theo kinh nghiệm thực tế vŕ tầm nhěn của họ, để mang lại lợi ích cho các nhŕ sáng lập sẵn sŕng lắng nghe họ. Ngŕy 3 tháng 12 năm 2025 ---------------------------------------------------------------------------------------------- ข้อความ ถึงผู้ก่อตั้ง ในฐานะบุคคลที่มีประสบการณ์ 40 ปีในการรับใช้ผู้ก่อตั้งทั้งที่ดี แย่ และธรรมดา ผมสามารถพูดได้ว่า: มนุษย์ในปัจจุบันมีตาเฉลี่ย 2 ข้างเพื่อใช้สำหรับการมองเห็น ใช่ ผมรู้ว่าเทคโนโลยีอาจจะทำให้เรามีตากว่าสองข้างในเร็วๆ นี้ ไม่ว่าจะทางพันธุกรรมหรือทางกลไก หรืออาจจะทำให้เราตาบอดไปเลยก็ได้ แต่สำหรับตอนนี้ "วิสัยทัศน์ของคุณ" อาจจะมีเพียง 50% ของวิสัยทัศน์ทั้งหมดที่เป็นไปได้สำหรับบริษัทของคุณเท่านั้น อัตตาของผู้ก่อตั้งพร้อมกับความเชื่อว่า "นี่คือบริษัทของฉัน" เป็นแนวคิดที่เป็นอันตรายต่อศักยภาพการเติบโตที่แท้จริงของบริษัท เพราะทุกความเป็นไปได้ของบริษัทถูกผูกติดกับประสบการณ์ชีวิต ความเชื่อ ความกลัว และความไม่รู้ของคนเพียงคนเดียว มีมุมมองกว้างหรือภาพพาโนรามาในการมองเห็นธุรกิจ แต่สิ่งนั้นไม่สามารถเกิดขึ้นจากสายตาของคนเพียงคนเดียวได้ บ่อยครั้งที่ผู้ก่อตั้ง (และใช่, ตัวอักษร "F" ตัวใหญ่จำเป็นที่นี่) ต้องแบกรับภาระกับความเป็นจริงในแต่ละวันของการเริ่มต้นบริษัท แต่ผู้ก่อตั้งจะไว้วางใจใครในการให้แนวคิด มุมมอง และประสบการณ์ที่แตกต่างเพื่อเอาชนะปัญหาของบริษัทหรือคว้าโอกาส? ไม่มีใครเลยหรือ??? มีเพียงผู้ก่อตั้งเท่านั้นที่รู้ทุกอย่าง??? ความเป็นไปได้ที่แท้จริงและลึกซึ้งสำหรับบริษัทสามารถเกิดขึ้นได้ดีขึ้นหากผู้ ก่อตั้ง (สังเกตตัว "F" เล็ก) อนุญาตให้ "สายตาที่สอง" มีเสียงด้วย แม้จะเป็นเพียงกล่องข้อเสนอแนะที่ไม่ระบุตัวตนในห้องพักผ่อนก็ตาม การรับฟังผู้อื่นทั้งในธุรกิจและภายนอกเป็นวิธีที่ดีที่สุดใน การมีสองตาหรือมากกว่านั้นที่มองเห็นได้ชัดเจนไปยังขอบฟ้า ประการแรก คนนี้สามารถทำงานอะไรได้บ้างถ้าเขาไม่เคยทำงานมาก่อนแต่เป็น "ผู้นำทางความคิด" อยู่แล้ว? และประการที่สอง ฉันถูกความทรงจำจากสมัยเรียนมหาวิทยาลัยตามหลอกหลอน เมื่อเพื่อนร่วมชั้นคนหนึ่งถามฉันว่าฉันเก่งงานบางอย่างหรือไม่ และบทสนทนาเป็นแบบนี้: ฉัน: "คนโง่เท่านั้นที่คุยโม้!" เพื่อนร่วมชั้น: "คนโง่เท่านั้นที่ไม่คุยโม้" นั่นคือช่วงที่สื่อในสหรัฐอเมริกาเรียกว่า "ยุคของคนรุ่นตัวเอง" (The Me Generation) ทุกวันนี้พวกเขาจะถูกเรียกว่า "บูมเมอร์" ในภาษาอังกฤษ แต่ในความเป็นจริงแล้ว พวกเขาคือพ่อแม่ หรือบางทีอาจเป็นปู่ย่าตายาย ของนักศึกษาใหม่ที่กำลังอ้างตัวว่าเป็นผู้นำที่รอบรู้ เห็นทุกอย่าง เป็นผู้มีวิสัยทัศน์ที่เหนือกว่าทุกสิ่งและเหนือกว่าทุกคน ทั้งที่ไม่ได้ทำอะไรหรือคิดอะไรพิเศษเลย เมื่อนึกถึงการสังเกตการณ์ของฉันในเวลาจริงเกี่ยวกับการ เสื่อมถอยของประเทศ, ผู้คน และบริษัทต่างๆ ที่ห่างไกลจากคุณสมบัติที่แท้จริงและบันทึกความสำเร็จที่แท้จริง ไปสู่การมีวัฒนธรรมของการโอ้อวดเพียงเพื่อภาพลักษณ์และความ รู้สึกของความสำเร็จ ฉันคิดว่าฉันจะยึดมั่นในทฤษฎีเดิมของฉันว่า ใครก็ตาม รวมถึงผู้ก่อตั้งบริษัท ก็ไม่ได้เป็นทั้งจุดเริ่มต้นและจุดสิ้นสุดของความรู้หรือความคิดสร้างสรรค์ทั้งหมด สิ่งนี้เคยเป็นแนวคิดที่ได้รับการยอมรับโดยทั่วไปในโลกที่ไม่ ใช่เผด็จการ ชัดเจน. สิ่งที่ Euclid แห่ง Alexandria อาจเรียกว่า "สมมติฐาน" สิ่งที่ง่ายมาก. "จากหลายสิ่งเป็นหนึ่งเดียว" ประมาณนั้น. แต่ "สิ่งที่เคยชัดเจนและเห็นได้ชัดกลับไม่ดีสำหรับธุรกิจ" - นี่คือสิ่งที่พวกเขาสอนในโรงเรียนธุรกิจหรือ? โลกธุรกิจในปัจจุบันเป็นของคนที่บ้าคลั่งเท่านั้นหรือไม่ คนที่ปล่อยให้ตัวเองทำตามใจชอบ หลอกลวงผู้ให้ทุน ผู้ขาย ลูกค้า หรือพนักงานอย่างไม่ละอายใจ เพื่อให้พวกเขาวางใจและยอมให้ตัวเองตกอยู่ในความบ้าคลั่งของการทดสอบความล้มเหลวของ ธุรกิจที่ขับเคลื่อนด้วยอัตตาอย่างสิ้นเชิง? ทุกวันฉันเห็นบริษัทที่ดี บริษัทที่ไม่ดี และบริษัทที่อยู่ในระดับปานกลาง ผมมักจะรู้สึกทึ่งและถ่อมตนต่อผู้ก่อตั้งบริษัทที่สามารถสร้างกิจการขึ้นมาได้จาก ความน้อยนิด และทำให้กลายเป็นสถานที่ที่ยอดเยี่ยมในการทำงานหรือทำธุรกิจด้วยเสมอ สำหรับบริษัทของผม บริษัทประเภทนี้คือผู้ที่เราพึ่งพาได้ เพราะพวกเขารู้คุณค่าของการที่เราสามารถหาผู้คนที่มีใจเดียวกัน ซึ่งนำประสบการณ์ชีวิตจริงและวิสัยทัศน์ของตนเองมาสู่ ประโยชน์ของผู้ก่อตั้งที่ต้องการฟังอย่างกระตือรือร้น 3 ธันวาคม 2568
---------------------------------------------------------------------------------------------- KURUCUYA MESAJ 40 yıldır iyi, kötü ve sıradan kuruculara hizmet eden bir kişi olarak şunu söyleyebilirim: İnsanlar şu anda odaklanmak için ortalama 2 göz kullanıyor. Evet, teknolojinin genetik veya mekanik olarak yakında bize iki gözden fazlasını verebileceğini veya bizi tamamen kör edebileceğini biliyorum, ancak şimdilik “sizin” vizyonunuz muhtemelen şirketiniz için mümkün olan toplam vizyonun en fazla %50'sidir. Bir kurucunun egosu ve “bu benim şirketim” varsayımı, bir şirketin gerçek büyüme potansiyeli için ölümcül kavramlardır, çünkü bir şirketin tüm olasılıkları bu şekilde tek bir kişinin yaşam deneyimleri, varsayımları, korkuları ve cehaletiyle sınırlandırılır. İş dünyasını geniş açılı veya panoramik bir şekilde görme olasılığı vardır, ancak bu tek bir kişinin gözünden doğamaz. Genellikle kurucu (ve evet, burada genellikle büyük “K” harfi kullanılır), bir şirket kurmanın günlük gerçeklerinin yükünü omuzlar, ancak kurucu, şirketin sorunlarını aşmak veya fırsatları yakalamak için farklı fikirler, bakış açıları ve deneyimler sunacak kime güvenebilir? Kimseye mi? Sadece Kurucu her şeyi bilir mi? Bir şirket için gerçek, derin olasılıklar, kurucu (küçük “K” harfine dikkat edin) “ikinci gözün” de sesini duyurmasına izin verirse, bu ses sadece dinlenme odasındaki anonim Öneri Kutusu olsa bile, daha iyi ortaya çıkabilir. İşinde ve dışında başkalarını dinlemek, ufku net bir şekilde görebilmek için en iyi yoldur. Belki her konuda yanılıyorum. Belki alçakgönüllülük konusunda tuhaf fikirleri olan bir dinozorum. Belki benden daha fazla şey bilen insanlardan veya hatta ara sıra haklı çıkan aptallardan bir şeyler öğrenmeye çalışmakla yanılıyorum. Belki de doğru yolun, her şeyi bilmediğimi kabul edecek kadar alçakgönüllü olmak olduğunu düşünmek aptalca.
Burada yanılıyor olabileceğimi kabul etmeye hazırım, ancak bu kabulüm, Kurucu'ya danışmanlık yapmak için uygun olmadığımı gösterebilir. Hmmm, her zaman haklı olmak mı, yoksa her zaman haklı olmamak mı: işte bu sorudur. “VİZYONER DÜŞÜNCE LİDERİ” olduğunu ilan eden yeni mezun bir üniversite öğrencisinin özgeçmişini okuduğumda, aklıma iki şey geliyor. Birincisi, hiç çalışmamış ama zaten “düşünce lideri” olan bu kişi ne tür bir iş yapabilir? İkincisi, üniversite günlerimden bir anı aklıma geliyor. Bir sınıf arkadaşım bana belirli bir konuda iyi olup olmadığımı sormuş ve konuşma şöyle devam etmişti: Ben: “Sadece aptallar böbürlenir!” Sınıf arkadaşım: “Sadece aptallar böbürlenmez.” Bu, ABD medyasının “Ben Nesli” olarak nitelendirdiği dönemdeydi. Bugün İngilizce'de “Boomers” olarak adlandırılan bu nesil, aslında bugünün üniversite birinci sınıf öğrencilerinin anneleri ve babaları, belki de büyükanneleri ve büyükbabalarıdır. Hiçbir özel şey yapmamış veya düşünmemiş olmalarına rağmen, her şeyi bilen, her şeyi gören, her şeyin ve herkesin üzerinde olan vizyoner liderler olduklarını iddia ederler. Ülkelerin, insanların ve şirketlerin gerçek niteliklerden ve gerçek başarı kayıtlarından uzaklaşıp, sadece başarı görünümü ve hissi için böbürlenme kültürüne doğru yozlaşmasını gerçek zamanlı gözlemlerimle hatırlayarak, şirketin kurucusu da dahil olmak üzere hiç kimsenin tüm bilginin veya yaratıcı fikirlerin alfa ve omega'sı olmadığı şeklindeki orijinal teorime sadık kalacağım. Bu, totaliter olmayan dünyada eskiden genel olarak kabul gören bir fikirdi. Açıkçası. İskenderiyeli Öklid'in “postülat” olarak adlandırabileceği bir şey. Gerçekten çok basit bir şey. “E pluribus unum” gibi bir şey. Ama “eskiden açık ve net olan şeylerin iş dünyası için pek iyi olmadığı” - işletme okullarında bunu mu öğretiyorlar? Günümüzün iş dünyası, kendi haline bırakıldığında, utanmadan finansörleri, satıcıları, müşterileri veya çalışanları, tamamen egosu tarafından yönlendirilen, boş bir iş adamının çarpışma testi çılgınlığına pasif olarak katılmak için güvenlerini yatırmaya ikna eden delilere mi ait? Her gün iyi şirketler, kötü şirketler ve orta halli şirketler görüyorum. Az bir sermayeyle bir şirket kuran ve onu çalışmak veya iş yapmak için harika bir yer haline getiren şirket kurucuları beni sık sık hayrete düşürüyor ve alçakgönüllü hissettiriyor. Şirketim için, bu tür şirketler bizim güvendiğimiz şirketlerdir, çünkü onlar, kendi gerçek hayat deneyimlerini ve vizyonlarını, onları dinlemek isteyen kurucuların yararına sunan, benzer düşünen insanları bulmamızı takdir ediyorlar. 3 Aralık 2025
---------------------------------------------------------------------------------------------- Μήνυμα προς τον ΙΔΡΥΤΗ Ως άτομο με 40 χρόνια εμπειρίας στην εξυπηρέτηση καλών, κακών και μέτριων ιδρυτών, μπορώ να πω το εξής: οι άνθρωποι έχουν κατά μέσο όρο δύο μάτια για να εστιάζουν την όρασή τους. Ναι, γνωρίζω ότι η τεχνολογία μπορεί σύντομα να μας δώσει γενετικά ή μηχανικά περισσότερα από δύο μάτια, ή μπορεί να μας τυφλώσει εντελώς, αλλά προς το παρόν, η «όρασή» σας είναι πιθανώς μόνο το 50% της συνολικής όρασης που είναι δυνατή για την εταιρεία σας. Το εγώ ενός ιδρυτή, μαζί με την υπόθεση ότι «αυτή είναι η εταιρεία μου», είναι θανατηφόρες έννοιες για το πραγματικό δυναμικό ανάπτυξης μιας εταιρείας, επειδή όλες οι δυνατότητες μιας εταιρείας περιορίζονται έτσι στις εμπειρίες ζωής, τις υποθέσεις, τους φόβους και την άγνοια ενός μόνο ατόμου. Υπάρχει μια ευρεία γωνία ή πανοραμική δυνατότητα να δει κανείς την επιχείρηση, αλλά αυτό απλά δεν μπορεί να προέλθει από το μάτι ενός μόνο ατόμου. Συχνά ο ιδρυτής (και ναι, εδώ απαιτείται συνήθως κεφαλαίο «Ι») επιβαρύνεται από τις καθημερινές πραγματικότητες της ίδρυσης μιας εταιρείας, αλλά σε ποιον θα μπορούσε να εμπιστευτεί ο ιδρυτής για να του προσφέρει διαφορετικές ιδέες, προοπτικές και εμπειρίες για να ξεπεράσει τα προβλήματα της εταιρείας ή να εκμεταλλευτεί τις ευκαιρίες; Σε κανέναν; Μόνο ο Ιδρυτής ξέρει τα πάντα; Πραγματικές, βαθιές δυνατότητες για μια εταιρεία μπορούν να προκύψουν καλύτερα αν ένας ιδρυτής (σημειώστε το μικρό «Ι») επιτρέπει στο «δεύτερο μάτι» να έχει επίσης φωνή, έστω και αν είναι μόνο ένα ανώνυμο κουτί προτάσεων στην αίθουσα διαλείμματος. Το να ακούει κανείς τους άλλους στην επιχείρησή του και έξω από αυτήν είναι ο καλύτερος τρόπος για να έχει δύο ή περισσότερα μάτια που βλέπουν καθαρά τον ορίζοντα. Ίσως κάνω λάθος για τα πάντα. Ίσως είμαι ένας δεινόσαυρος με περίεργες ιδέες για την ταπεινότητα. Ίσως κάνω λάθος που προσπαθώ να μάθω από ανθρώπους που ξέρουν περισσότερα από μένα ή ακόμα και από ηλίθιους που περιστασιακά έχουν δίκιο. Ίσως είναι απλά ανόητο να πιστεύω ότι ο σωστός δρόμος είναι να είμαι αρκετά ταπεινός για να παραδεχτώ ότι ίσως δεν τα ξέρω όλα.
Είμαι πρόθυμος να παραδεχτώ ότι μπορεί να κάνω λάθος, αλλά η παραδοχή αυτή από μόνη της μπορεί να δείξει ότι δεν είμαι κατάλληλος για να συμβουλεύσω τον Ιδρυτή. Χμμμ, να έχεις πάντα δίκιο ή να μην έχεις πάντα δίκιο: αυτό είναι το ερώτημα. Κάθε φορά που διαβάζω το βιογραφικό ενός πρόσφατου πτυχιούχου πανεπιστημίου που δηλώνει ότι είναι «ΟΡΑΜΑΤΙΣΤΗΣ ΗΓΕΤΗΣ ΤΗΣ ΣΚΕΨΗΣ», δύο πράγματα μου έρχονται στο μυαλό. Πρώτον, τι είδους δουλειά θα μπορούσε να κάνει αυτό το άτομο αν δεν έχει εργαστεί ποτέ, αλλά είναι ήδη «πνευματικός ηγέτης»; Και δεύτερον, με στοιχειώνει μια ανάμνηση από τα φοιτητικά μου χρόνια, όταν ένας συμφοιτητής μου με ρώτησε αν ήμουν καλός σε μια συγκεκριμένη εργασία και η συζήτηση εξελίχθηκε ως εξής: Εγώ: «Μόνο ένας ανόητος θα καυχιόταν!» Συμφοιτητής: «Μόνο ένας ανόητος δεν θα καυχιόταν». Αυτό συνέβη κατά τη διάρκεια της περιόδου που τα ΜΜΕ στις ΗΠΑ χαρακτήρισαν ως «Η γενιά του εαυτού». Σήμερα θα τους αποκαλούσαν «Boomers» στα αγγλικά, αλλά στην πραγματικότητα είναι οι μητέρες και οι πατέρες, ίσως και οι παππούδες και οι γιαγιάδες, των σημερινών πρωτοετών φοιτητών που ισχυρίζονται ότι είναι οι παντογνώστες, παντοβλέποντες οραματιστές ηγέτες των πάντων και όλων, χωρίς να έχουν κάνει ή σκεφτεί τίποτα το ιδιαίτερο. Αναπολώντας τις παρατηρήσεις μου σε πραγματικό χρόνο σχετικά με την παρακμή των χωρών, των ανθρώπων και των εταιρειών, που απομακρύνονται από τις πραγματικές προσόντες και τα αληθινά επιτεύγματα, προς μια κουλτούρα καυχησιολογίας μόνο για την εμφάνιση και την αίσθηση της επιτυχίας, νομίζω ότι θα παραμείνω στην αρχική μου θεωρία, ότι κανείς, συμπεριλαμβανομένου του ιδρυτή μιας εταιρείας, δεν είναι απλά το άλφα και το ωμέγα όλων των γνώσεων ή των δημιουργικών ιδεών. Αυτό ήταν μια συνήθης αποδεκτή ιδέα στον μη ολοκληρωτικό κόσμο. Προφανές. Αυτό που ο Ευκλείδης της Αλεξάνδρειας θα αποκαλούσε «αξίωμα». Πραγματικά απλό πράγμα. Κάτι σαν το «E pluribus unum». Αλλά «αυτό που κάποτε ήταν σαφές και προφανές δεν είναι πραγματικά καλό για τις επιχειρήσεις» - αυτό διδάσκουν στα B-Schools; Μήπως ο κόσμος των επιχειρήσεων σήμερα ανήκει μόνο στους τρελούς, οι οποίοι, αφεθείς στον εαυτό τους, θα εξαπατήσουν χωρίς ντροπή τους χρηματοδότες, τους προμηθευτές, τους πελάτες ή το προσωπικό, ώστε να τους κερδίσουν την εμπιστοσύνη τους και να τους οδηγήσουν παθητικά στην τρέλα ενός επιχειρηματία που καθοδηγείται αποκλειστικά από το εγώ του; Κάθε μέρα βλέπω καλές εταιρείες, κακές εταιρείες και μέτριες εταιρείες. Συχνά με εκπλήσσει και με κάνει να νιώθω ταπεινός ο ιδρυτής μιας εταιρείας που δημιούργησε μια επιχείρηση με λίγα μέσα και την έκανε ένα εξαιρετικό μέρος για να εργαστείς ή να συνεργαστείς. Για την εταιρεία μου, αυτές οι εταιρείες είναι αυτές στις οποίες βασιζόμαστε, επειδή εκτιμούν το γεγονός ότι βρίσκουμε άτομα με παρόμοια νοοτροπία που φέρνουν τις δικές τους πραγματικές εμπειρίες και οράματα, προς όφελος των ιδρυτών που θέλουν να τους ακούσουν με ενθουσιασμό. 3 Δεκεμβρίου 2025 ---------------------------------------------------------------------------------------------- Sporočilo USTANOVITELJU Kot oseba, ki je 40 let služila dobrim, slabim in povprečnim ustanoviteljem, lahko rečem naslednje: ljudje imajo trenutno v povprečju dve oči, s katerimi lahko ostro vidijo. Da, vem, da nam bo tehnologija kmalu genetsko ali mehansko omogočila več kot dve oči ali pa nas bo popolnoma oslepila, vendar je za zdaj »vaš« vid verjetno največ 50 % celotnega možnega vida za vaše podjetje. Ego ustanovitelja in predpostavka, da je »to moje podjetje«, sta usodni za resnični potencial rasti podjetja, ker so vse možnosti podjetja s tem omejene na življenjske izkušnje, predpostavke, strahove in nevednost ene same osebe. Obstaja širokokotna ali panoramska možnost gledanja na posel, vendar ta preprosto ne more izhajati iz oči ene same osebe. Ustanovitelj (in da, tu je običajno potrebna velika začetnica »U«) je pogosto obremenjen z vsakdanjimi realnostmi ustanavljanja podjetja, vendar komu lahko ustanovitelj zaupa, da mu bo ponudil drugačne ideje, perspektive in izkušnje za premagovanje težav podjetja ali izkoriščanje priložnosti? Nikomur??? Samo ustanovitelj ve vse??? Resnične, globoke možnosti za podjetje se lahko bolje pojavijo, če ustanovitelj (opazite malo začetnico) dovoli, da ima tudi »drugo oko« glas, četudi le kot anonimna škatla za predloge v sobi za počitek. Poslušanje drugih v svojem podjetju in zunaj njega je najboljši način, da imate dve ali več oči, ki jasno gledajo na obzorje. Morda se motim v vsem. Morda sem dinozaver s čudnimi idejami o skromnosti. Morda se motim, ko poskušam učiti se od ljudi, ki vedo več kot jaz, ali celo od idiotov, ki imajo občasno prav. Morda je neumno misliti, da je prava pot v tem, da si dovolj skromen, da priznaš, da morda ne veš vsega.
Pripravljen sem priznati, da se morda motim, vendar samo to priznanje morda kaže, da nisem primeren za svetovanje ustanovitelju. Hmmm, biti vedno prav ali ne biti vedno prav: to je vprašanje. Kadarkoli preberem življenjepis nedavnega univerzitetnega diplomanta, ki trdi, da je »vizionarski vodja misli«, mi pridejo na misel dve stvari. Prvič, kakšno delo bi lahko opravljal ta človek, če še nikoli ni delal, pa je že »vodilni mislec«? In drugič, preganja me spomin na moje študentske dni, ko me je sošolec vprašal, ali sem dober v neki nalogi, in pogovor je potekal takole: Jaz: »Samo norci se hvalijo!« Sošolec: »Samo norci se ne hvalijo.« To je bilo v času, ki so ga mediji v ZDA označili kot »generacijo jaz«. Danes bi jih v angleščini imenovali »boomers«, vendar so v resnici matere in očetje, morda celo stari starši današnjih univerzitetnih novincev, ki trdijo, da so vsevedni, vsevidni vizionarski voditelji vsega in nad vsemi, ne da bi dejansko storili ali pomislili kaj posebnega. Ko se spominjam svojih opazovanj v realnem času o degeneraciji držav, ljudi in podjetij, ki se oddaljujejo od resničnih kvalifikacij in resničnih dosežkov, ter o kulturi hvalisanja, ki je namenjena le videzu in občutku uspeha, mislim, da bom ostal pri svoji prvotni teoriji, da nihče, niti ustanovitelj podjetja, ni alfa in omega vsega znanja ali ustvarjalnih idej. To je bila nekoč splošno sprejeta ideja v netotalitarnem svetu. Očitno. Kar bi Evklid iz Aleksandrije imenoval »postulat«. Res preprosta stvar. Nekaj v smislu »E pluribus unum«. Ampak »kar je bilo nekoč jasno in očitno, ni ravno dobro za posel« – ali je to tisto, kar učijo na poslovnih šolah? Ali sodobni poslovni svet pripada samo norcem, ki, prepuščeni sami sebi, brez sramu zavajajo vlagatelje, prodajalce, stranke ali zaposlene, da jim zaupajo in se pasivno prepustijo norosti popolnoma egocentričnega in praznega poslovneža? Vsak dan vidim dobre, slabe in povprečne podjetja. Pogosto sem presenečen in ponižen pred ustanoviteljem podjetja, ki je z malo sredstvi zgradil podjetje in ga spremenil v odlično delovno mesto ali poslovnega partnerja. Za moje podjetje so tovrstna podjetja tista, na katera se zanašamo, ker cenijo, da najdemo podobno misleče ljudi, ki prinašajo svoje resnične izkušnje in vizije v korist ustanoviteljev, ki jih želijo z veseljem poslušati. 3. december 2025
---------------------------------------------------------------------------------------------- Pesan untuk PENDIRI Sebagai seseorang yang telah melayani pendiri-pendiri yang baik, buruk, dan biasa selama 40 tahun, saya dapat mengatakan ini: manusia saat ini rata-rata memiliki dua mata untuk fokus pada visi mereka. Ya, saya tahu bahwa teknologi mungkin segera secara genetik atau mekanis memberikan kita lebih dari dua mata, atau mungkin membuat kita buta sepenuhnya, tetapi untuk saat ini, “visi” Anda kemungkinan besar hanya mencapai maksimal 50% dari total visi yang mungkin untuk perusahaan Anda. Ego seorang Pendiri beserta asumsi bahwa “ini adalah perusahaanku” adalah konsep yang mematikan bagi potensi pertumbuhan sejati sebuah perusahaan, karena semua kemungkinan bagi perusahaan tersebut terikat pada pengalaman hidup, asumsi, ketakutan, dan ketidaktahuan seorang individu. Ada kemungkinan untuk melihat bisnis dengan sudut pandang yang luas atau panoramik, tetapi hal itu tidak mungkin muncul dari mata seorang individu. Seringkali Pendiri (dan ya, huruf besar “F” biasanya diperlukan di sini) terbebani oleh realitas sehari-hari dalam memulai sebuah perusahaan, tetapi kepada siapa Pendiri dapat mempercayai untuk memberikan ide, perspektif, dan pengalaman yang berbeda untuk mengatasi masalah perusahaan atau memanfaatkan peluang? Tidak ada??? Hanya Pendiri yang tahu segalanya??? Kemungkinan nyata dan mendalam bagi sebuah perusahaan dapat muncul dengan lebih baik jika seorang pendiri (perhatikan huruf kecil “F”) membiarkan “mata kedua” juga memiliki suara, bahkan jika hanya sebagai kotak saran anonim di ruang istirahat. Mendengarkan orang lain dalam bisnis dan di luar bisnis adalah cara terbaik untuk memiliki dua atau lebih mata yang melihat dengan jelas ke cakrawala. Mungkin saya salah tentang segalanya. Mungkin saya adalah dinosaurus dengan ide-ide aneh tentang kerendahan hati. Mungkin saya salah mencoba belajar dari orang-orang yang lebih tahu dari saya atau bahkan dari orang bodoh yang kadang-kadang benar. Mungkin hanya bodoh untuk berpikir bahwa jalan yang benar adalah menjadi cukup rendah hati untuk mengakui bahwa mungkin saya tidak tahu segalanya.
Saya bersedia mengakui bahwa saya mungkin salah di sini, tetapi pengakuan itu sendiri mungkin menunjukkan bahwa saya tidak cocok untuk memberi nasihat kepada Pendiri. Hmmm, untuk selalu benar, atau tidak selalu benar: itulah pertanyaannya. Setiap kali saya membaca resume lulusan universitas baru yang menyatakan dirinya sebagai “VISIONARY THOUGHT LEADER,” dua hal terlintas di benak saya. Pertama, jenis pekerjaan apa yang bisa dilakukan orang ini jika dia belum pernah bekerja tetapi sudah menjadi “pemimpin pemikiran”? Dan kedua, saya teringat kenangan masa kuliah saya, ketika seorang teman sekelas bertanya kepada saya apakah saya pandai dalam tugas tertentu, dan percakapan berlangsung seperti ini: Saya: “Hanya orang bodoh yang akan membanggakan diri!” Teman sekelas: “Hanya orang bodoh yang tidak akan.” Itu terjadi pada masa yang digambarkan oleh MEDIA di AS sebagai “Generasi Aku.” Hari ini mereka disebut “Boomers” dalam bahasa Inggris, tetapi pada kenyataannya mereka adalah orang tua, mungkin kakek-nenek, dari mahasiswa baru universitas saat ini yang mengklaim sebagai pemimpin visioner yang tahu segalanya dan melihat segalanya, tanpa pernah melakukan atau memikirkan hal-hal istimewa. Mengingat pengamatan saya secara langsung tentang degradasi negara, orang, dan perusahaan dari kualifikasi nyata dan catatan kesuksesan yang sebenarnya, menuju budaya sombong hanya untuk penampilan dan perasaan kesuksesan, saya pikir saya akan tetap pada teori asli saya, bahwa siapa pun, termasuk pendiri perusahaan, bukanlah alpha dan omega dari semua pengetahuan atau ide kreatif. Ini dulu merupakan ide yang diterima secara umum di dunia non-totaliter. Jelas. Apa yang mungkin disebut Euclid dari Alexandria sebagai “postulat.” Hal yang sangat sederhana. “E pluribus unum” semacam itu. Tapi “apa yang dulu jelas dan jelas tidak baik untuk bisnis” - apakah ini yang diajarkan di sekolah bisnis? Apakah dunia bisnis saat ini hanya milik orang gila, yang, jika dibiarkan sendiri, akan dengan tanpa malu-malu menipu investor, pemasok, pelanggan, atau karyawan untuk menyerahkan kepercayaan mereka dan pasrah mengikuti kegilaan uji tabrakan bisnis yang sepenuhnya didorong oleh ego? Setiap hari saya melihat perusahaan yang baik, buruk, dan biasa-biasa saja. Saya sering terkesan dan merasa rendah hati oleh pendiri perusahaan yang membangun perusahaan dengan modal kecil dan menjadikannya tempat yang baik untuk bekerja atau berbisnis. Bagi perusahaan kami, perusahaan-perusahaan seperti inilah yang kami andalkan, karena mereka menghargai bahwa kami menemukan orang-orang yang berpikiran sama yang membawa pengalaman dan visi nyata mereka, demi keuntungan pendiri yang dengan antusias ingin mendengarkan mereka. 3 Desember 2025 ---------------------------------------------------------------------------------------------- 致 创始人 作为一位服务过优秀、平庸乃至糟糕创始人的四十载从业者，我敢断言：人类目前平均仅凭双目聚焦视野。诚然，科技或许很快能 通过基因或机械手段赋予我们多于两只眼睛，亦或彻底剥夺我们的视力——但就当下而言，“你的”视野至多仅能覆盖公司全部视野 的50%。创始人的自我意识与“这是我的公司”的固执观念，对企业真正的成长潜力具有致命威胁。因为这意味着所有可能性都被 禁锢在单个人的生活经验、预设、恐惧与无知之中。商业存在广角或全景式的可能性，但这绝不可能源自单个人的视野。 创始人（此处需大写“F”）常被创业日常琐事所困，但谁能为其提供突破困境或把握机遇的多元视角与经验？无人可托？难道只 有创始人通晓一切？当创始人（注意此处“F”为小写）允许“第二双眼睛”发声——哪怕只是休息室里匿名意见箱的形式——企业 才可能迸发真正的深层潜力。倾听企业内外之声，方能让两双乃至更多眼睛清晰眺望地平线。 或许我全盘皆错。或许我是个怀揣古怪谦逊观念的恐龙。或许我试图向比我更懂的人学习是愚蠢的，甚至向偶尔说对话的蠢货求教 也是荒谬的。或许认为正确之路在于谦逊到承认自己并非全知，本身就是种愚昧。 我承认自己或许在此事上判断失误，但这份承认本身或许正说明我不适合为创始人提供建议。嗯，永远正确，还是不必永远正确 ——这才是问题所在。每当我读到应届毕业生简历中宣称自己是“远见卓识的思想领袖”时，总有两个疑问浮现： 其一，从未踏入职场却自诩“思想领袖”，此人究竟能胜任何种工作？其二，大学时光的记忆如影随形——当同学问我是否擅长某项任务时，对话如此展开： 我：“唯有愚者才会夸夸其谈！” 同学：“唯有不夸才显愚拙。” 那正是美国媒体所称的“自我一代”时期。如今他们被称为“婴儿潮一代”，实则是当今大学新生父母乃至祖父母辈——这些自诩 通晓万物、洞悉一切的领袖，却从未真正成就过任何非凡之事。 回溯我对国家、个人与企业堕落的实时观察——它们正远离真实资质与成功实绩，沉溺于为虚饰成功而吹嘘的文化。我仍坚守原初 理论：任何人（包括企业创始人）都绝非知识与创意的始与终。这在非极权世界本是常识。显而易见。亚历山大的欧几里得或许会称 之为“公理”。极其简单的道理，如同“合众为一”的理念。 但“曾经清晰显而易见的事物对商业并无裨益”——难道商学院教导的就是这个？当今商界难道只属于那些放任自流的狂人？他们 厚颜无耻地欺骗投资者、供应商、客户或员工，诱使对方交付信任，被动地坐上这艘由纯粹自我驱动的虚荣商人驾驶的疯狂试驾狂 车？ 我每日目睹着优秀企业、劣质企业与平庸企业的百态。那些白手起家却打造出卓越工作环境或合作平台的企业创始人，常令我惊叹 不已，更让我心怀谦卑。对我们公司而言，这类企业才是我们赖以生存的支柱——因为他们懂得珍视志同道合者，这些伙伴带着真实 人生阅历与远见而来，为渴望倾听的创始人创造价值。 2025年12月3日 ---------------------------------------------------------------------------------------------- Съобщение до ОСНОВАТЕЛЯ Като човек с 40-годишен стаж в обслужването на добри, лоши и обикновени основатели, мога да кажа следното: в момента хората имат средно по 2 очи, с които да фокусират зрението си. Да, знам, че технологията може скоро да ни даде генетично или механично повече от две очи, или може да ни ослепи напълно, но засега „вашето“ зрение вероятно е най-много 50% от общото зрение, възможно за вашата компания. Егото на основателя, заедно с предположението, че „това е моята компания“, са фатални понятия за истинския потенциал за растеж на една компания, защото всички възможности за компанията се ограничават до житейския опит, предположенията, страховете и невежеството на един-единствен човек. Има широкоъгълна или панорамна възможност за възприемане на бизнеса, но тя просто не може да произлезе от погледа на един човек. Често основателят (и да, тук обикновено се изисква главна буква „О“) е обременен от ежедневните реалности на стартирането на компания, но на кого може да се довери основателят, за да получи различни идеи, перспективи и опит, за да преодолее проблемите на компанията или да се възползва от възможностите? Никой??? Само основателят знае всичко??? Реалните, дълбоки възможности за една фирма могат да възникнат по-добре, ако основателят (забележете малката буква „О“) позволи на „второто око“ също да има глас, дори и само като анонимна кутия за предложения в стаята за почивка. Да слушаш другите в своя бизнес и извън него е най-добрият начин да имаш две или повече очи, които гледат ясно към хоризонта. Може би греша за всичко. Може би съм динозавър с странни идеи за смирение. Може би греша, че се опитвам да се уча от хора, които знаят повече от мен, или дори от идиоти, които понякога са прави. Може би е просто глупаво да мисля, че правилният път е да бъда достатъчно смирен, за да призная, че може би не знам всичко.
Готов съм да призная, че може да греша, но самото ми признание може да покаже, че не съм подходящ да давам съвети на Основателя. Хм, да бъдеш винаги прав или да не бъдеш винаги прав: това е въпросът. Когато чета автобиографията на току-що дипломиран университетски възпитаник, който провъзгласява, че е „ВИЗИОНЕР И МИСЛИТЕЛ”, ми идват на ум две неща. Първо, какъв вид работа би могъл да върши този човек, ако никога не е работил, но вече е „мислител лидер“? И второ, ме преследва спомен от университетските ми години, когато един състудент ме попита дали съм добър в дадена задача и разговорът протече така: Аз: „Само глупак би се хвалил!“ Състудент: „Само глупак не би се хвалил.“ Това беше по времето, което медиите в САЩ охарактеризираха като „поколението на аз-а”. Днес те биха били наречени „бумърс” на английски, но всъщност те са майките и бащите, а може би и бабите и дядовците, на днешните първокурсници, които твърдят, че са всезнаещи, всевиждащи визионери, лидери на всичко и над всички, без всъщност да са направили или помислили нещо специално. Възпоменавайки си наблюденията си в реално време върху дегенерацията на държави, хора и компании, които се отдалечават от реалните квалификации и истинските постижения, към култура на самохвалство, само за да изглеждат успешни, мисля, че ще се придържам към първоначалната си теория, че никой, включително основателят на компания, не е алфата и омегата на цялото знание или творчески идеи. Това беше обичайно приета идея в нетоталитарния свят. Очевидно. Това, което Евклид от Александрия би нарекъл „постулат“. Наистина прости неща. Нещо като „E pluribus unum“. Но „това, което преди беше ясно и очевидно, не е много добро за бизнеса“ – това ли учат в бизнес училищата? Днес бизнесът принадлежи ли само на лудите, които, оставени на собствените си устройства, безсрамно мамят финансисти, доставчици, клиенти или персонал, за да спечелят доверието им и да ги вкарат в лудостта на един напълно егоистичен и суетен бизнесмен? Всеки ден виждам добри компании, лоши компании и средни компании. Често съм изумен и смирен от основателите на компании, които са изградили фирма с малко средства и са я превърнали в чудесно място за работа или за правене на бизнес. За моята компания, именно на такива компании разчитаме, защото те ценят, че намираме хора със сходни възгледи, които носят свои реални житейски опит и визия, в полза на основателите, които с нетърпение искат да ги чуят. 3 декември 2025 г.
---------------------------------------------------------------------------------------------- Mesaj către FONDATOR Ca persoană cu 40 de ani de experiență în slujba fondatorilor buni, răi și obișnuiți, pot spune următoarele: în prezent, oamenii au în medie 2 ochi pentru a-și focaliza vederea. Da, știu că tehnologia ne-ar putea oferi în curând, din punct de vedere genetic sau mecanic, mai mult de doi ochi, sau ne-ar putea orbi complet, dar, deocamdată, viziunea „dumneavoastră” reprezintă probabil cel mult 50% din viziunea totală posibilă pentru compania dumneavoastră. Ego-ul unui fondator, împreună cu presupunerea că „aceasta este compania mea”, sunt noțiuni fatale pentru adevăratul potențial de creștere al unei companii, deoarece toate posibilitățile unei companii sunt astfel înglobate în experiențele de viață, presupunerile, temerile și ignoranța unei singure persoane. Există o posibilitate largă sau panoramică de a vedea afacerea, dar aceasta pur și simplu nu poate proveni din ochiul unei singure persoane. Adesea, fondatorul (și da, aici este necesar să se scrie cu „F” mare) este împovărat de realitățile cotidiene ale înființării unei companii, dar în cine ar putea avea încredere fondatorul pentru a-i oferi idei, perspective și experiențe diferite pentru a depăși problemele companiei sau pentru a profita de oportunități? Nimeni??? Doar fondatorul știe totul??? Posibilitățile reale și profunde pentru o firmă pot apărea mai bine dacă un fondator (remarcați litera mică „F”) permite „celui de-al doilea ochi” să aibă și el un cuvânt de spus, chiar dacă este vorba doar de o cutie de sugestii anonimă în sala de pauză. A asculta pe ceilalți din cadrul afacerii și din afara acesteia este cea mai bună modalitate de a avea doi sau mai mulți ochi care privesc clar orizontul. Poate că mă înșel în privința tuturor lucrurilor. Poate că sunt un dinozaur cu idei ciudate despre umilință. Poate că greșesc încercând să învăț de la oameni care știu mai multe decât mine sau chiar de la idioți care ocazional au dreptate. Poate că este o prostie să cred că calea cea bună este să fii suficient de umil încât să recunoști că poate nu știi totul.
Sunt dispus să recunosc că s-ar putea să mă înșel, dar însăși recunoașterea mea ar putea arăta că nu sunt potrivit pentru a-l sfătui pe Fondator. Hmmm, să ai mereu dreptate sau să nu ai mereu dreptate: aceasta este întrebarea. Ori de câte ori citesc CV-ul unui proaspăt absolvent de universitate care se proclamă „LIDER DE GÂNDIRE VIZIONAR”, îmi vin în minte două lucruri. În primul rând, ce fel de muncă ar putea face această persoană dacă nu a lucrat niciodată, dar este deja un „lider de gândire”? Și, în al doilea rând, sunt bântuit de o amintire din perioada universității, când un coleg de clasă m-a întrebat dacă sunt bun la o anumită sarcină, iar conversația a decurs astfel: Eu: „Numai un prost s-ar lăuda!” Colegul: „Numai un prost nu s-ar lăuda.” Asta se întâmpla în perioada pe care mass-media din SUA o caracteriza drept „Generația Me”. Astăzi, aceștia ar fi numiți „boomers” în engleză, dar, în realitate, ei sunt părinții și poate bunicii studenților din primul an de facultate de astăzi, care pretind că sunt lideri vizionari atotștiutori și atotvăzători, fără să fi făcut sau gândit ceva special. Amintindu-mi observațiile mele în timp real asupra degenerării țărilor, oamenilor și companiilor, care s-au îndepărtat de calificările reale și de adevăratele realizări, către o cultură a lăudăroșeniei doar pentru a da impresia de succes, cred că voi rămâne la teoria mea inițială, că nimeni, inclusiv fondatorul unei companii, nu este alfa și omega tuturor cunoștințelor sau ideilor creative. Aceasta era o idee acceptată în mod obișnuit în lumea non-totalitară. Evident. Ceea ce Euclid din Alexandria ar fi numit un „postulat”. Lucruri foarte simple. Genul „E pluribus unum”. Dar „ceea ce era clar și evident nu este chiar bun pentru afaceri” – asta se predă în școlile de afaceri? Oare lumea afacerilor de astăzi aparține doar nebunilor, care, lăsați în voia lor, îi vor păcăli fără rușine pe finanțatori, furnizori, clienți sau angajați să le acorde încrederea lor pentru a se lăsa purtați pasiv în nebunia unui om de afaceri vanitos, condus exclusiv de ego? În fiecare zi văd companii bune, companii rele și companii mediocre. Sunt adesea uimit și impresionat de fondatorul unei companii care a construit o firmă cu puține resurse și a transformat-o într-un loc minunat în care să lucrezi sau să faci afaceri. Pentru compania mea, aceste tipuri de companii sunt cele de care depindem, deoarece apreciază faptul că găsim oameni cu mentalități similare, care aduc propriile experiențe și viziuni din viața reală, în beneficiul fondatorilor care doresc cu nerăbdare să îi asculte. 3 decembrie 2025
----------------------------------------------------------------------------------------------
Správa pre ZAKLADATEĽA Ako človek, ktorý má za sebou 40 rokov služby dobrým, zlým a priemerným zakladateľom, môžem povedať toto: ľudia majú v súčasnosti v priemere 2 oči, aby mohli zaostriť svoj zrak. Áno, viem, že technológia nám čoskoro geneticky alebo mechanicky poskytne viac ako dve oči, alebo nás úplne oslepí, ale zatiaľ je „váš“ zrak pravdepodobne len na 50 % celkového zraku, ktorý je pre vašu spoločnosť možný. Ego zakladateľa spolu s predpokladom, že „toto je moja spoločnosť“, sú fatálne predstavy pre skutočný rastový potenciál spoločnosti, pretože všetky možnosti spoločnosti sú tým pádom obmedzené na životné skúsenosti, predpoklady, obavy a nevedomosť jednej osoby. Existuje široký uhol pohľadu alebo panoramatická možnosť pohľadu na podnikanie, ale to jednoducho nemôže vychádzať z pohľadu jednej osoby. Zakladateľ (a áno, tu sa zvyčajne vyžaduje veľké „Z“) je často zaťažený každodennou realitou zakladania spoločnosti, ale komu by mohol zakladateľ veriť, že mu poskytne rôzne nápady, perspektívy a skúsenosti na prekonanie problémov spoločnosti alebo na využitie príležitostí? Nikomu??? Len zakladateľ vie všetko??? Skutočné, hlboké možnosti pre firmu môžu lepšie vzniknúť, ak zakladateľ (všimnite si malé „Z“) umožní, aby „druhé oko“ malo tiež hlas, aj keby to bolo len prostredníctvom anonymnej schránky na návrhy v oddychovej miestnosti. Počúvanie ostatných vo svojom podnikaní aj mimo neho je najlepší spôsob, ako mať dve alebo viac očí, ktoré jasne hľadia na horizont. Možno sa mýlim vo všetkom. Možno som dinosaurus s podivnými predstavami o pokore. Možno sa mýlim, keď sa snažím učiť sa od ľudí, ktorí vedia viac ako ja, alebo dokonca od idiotov, ktorí majú občas pravdu. Možno je hlúpe myslieť si, že správna cesta spočíva v tom, že som dostatočne pokorný, aby som priznal, že možno neviem všetko.
Som ochotný priznať, že sa môžem mýliť, ale samotné priznanie môže ukázať, že nie som vhodný na to, aby som radil zakladateľovi. Hmmm, mať vždy pravdu alebo nemať vždy pravdu: to je otázka. Vždy, keď čítam životopis čerstvého absolventa univerzity, ktorý o sebe tvrdí, že je „VIZIONÁRSKY MYSLITEĽ“, napadnú ma dve veci. Po prvé, akú prácu by mohla táto osoba vykonávať, ak nikdy nepracovala, ale už je „myšlienkovým lídrom“? A po druhé, prenasleduje ma spomienka na moje vysokoškolské časy, keď sa ma spolužiak spýtal, či som dobrý v určitej úlohe, a rozhovor prebiehal takto: Ja: „Len hlupák by sa chválil!“ Spolužiaci: „Len hlupák by sa nechválil.“ Bolo to v období, ktoré americké médiá charakterizovali ako „generáciu ja“. Dnes by sa v angličtine nazývali „boomers“, ale v skutočnosti sú to matky a otcovia, možno starí rodičia, dnešných vysokoškolákov, ktorí tvrdia, že sú vševedúcimi, vševidiacimi vizionárskymi vodcami vo všetkom a nad všetkými, bez toho, aby skutočne urobili alebo vymysleli niečo výnimočné. Keď si spomínam na svoje pozorovania v reálnom čase o degenerácii krajín, ľudí a spoločností, ktoré sa vzdialili od skutočných kvalifikácií a skutočných úspechov, smerom ku kultúre chvastania sa len kvôli vzhľadu a pocitu úspechu, myslím, že zostanem pri svojej pôvodnej teórii, že nikto, vrátane zakladateľa spoločnosti, jednoducho nie je alfa a omega všetkého vedomosti alebo kreatívnych nápadov. Toto bola bežne akceptovaná myšlienka v netotalitnom svete. Je to zrejmé. Euclid z Alexandrie by to nazval „postulátom“. Naozaj jednoduchá vec. Niečo ako „E pluribus unum“. Ale „to, čo bolo kedysi jasné a zrejmé, nie je naozaj dobré pre podnikanie“ – je to to, čo učia na obchodných školách? Patrí dnešný svet podnikania len šialencom, ktorí, ponechaní sami sebe, bez hanby podvádzajú investorov, dodávateľov, zákazníkov alebo zamestnancov, aby im zverili svoju dôveru a pasívne sa nechali unášať šialenstvom úplne egocentrického a márnivého podnikateľa? Každý deň vidím dobré spoločnosti, zlé spoločnosti a priemerné spoločnosti. Často ma udivujú a pokorujú zakladatelia firiem, ktorí vybudovali firmu z mála a urobili z nej skvelé miesto na prácu alebo podnikanie. Pre moju firmu sú takéto firmy tými, na ktorých závisíme, pretože oceňujú, že nachádzame podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí prinášajú svoje vlastné skúsenosti a vízie zo skutočného života, ku prospechu zakladateľov, ktorí ich chcú dychtivo počúvať. 3. december 2025
----------------------------------------------------------------------------------------------
Sőnum ASUTAJALE Olles 40 aastat teeninud häid, halbu ja tavalisi asutajaid, vőin öelda järgmist: inimestel on praegu keskmiselt kaks silma, mille abil nad saavad fookustada oma nägemist. Jah, ma tean, et tehnoloogia vőib geneetiliselt vői mehaaniliselt anda meile peagi kiiresti rohkem kui kaks silma vői hoopis pimestada meid täielikult, kuid praegu on „teie” nägemine tőenäoliselt vaid maksimaalselt 50% teie ettevőtte vőimalikust kogunägemisest. Asutaja ego koos eeldusega, et „see on minu ettevőte”, on ettevőtte tőelise kasvupotentsiaali jaoks saatuslikud mőisted, sest kőik ettevőtte vőimalused on seeläbi seotud ühe inimese elukogemuste, eelduste, hirmude ja teadmatusega. Äri nägemiseks on olemas laiaulatuslikud vői panoraamsed vőimalused, kuid need ei saa lihtsalt pärineda ühe inimese silmast. Sageli on asutaja (ja jah, siin on tavaliselt vaja suurt algustähte „A”) koormatud ettevőtte loomise igapäevaste reaalsustega, kuid kellele vőiks asutaja usaldada erinevate ideede, perspektiivide ja kogemuste pakkumise, et ületada ettevőtte probleemid vői haarata kinni vőimalustest? Kellelegi??? Ainult asutaja teab kőike??? Ettevőtte jaoks vőivad tőelised, sügavad vőimalused paremini tekkida, kui asutaja (tähele väikest „A”) lubab „teisel silmal” ka sőna vőtta, isegi kui see on ainult anonüümne ettepanekute kast puhkeruumis. Teiste kuulamine oma äri sees ja väljaspool on parim viis, et kaks vői enam silma näeksid selgelt horisonti. Vőib-olla ma eksin kőiges. Vőib-olla olen ma dinosaurus, kellel on veidrad ideed alandlikkusest. Vőib-olla eksin ma, kui üritan őppida inimestelt, kes teavad minust rohkem, vői isegi idiootidelt, kes aeg-ajalt on őiged. Vőib-olla on lihtsalt rumal arvata, et őige tee on olla piisavalt alandlik, et tunnistada, et vőib-olla ma ei tea kőike.
Ma olen valmis tunnistama, et vőin siin eksida, kuid minu tunnistus ise vőib näidata, et ma ei ole sobiv asutajale nőu andma. Hmmm, alati őigus olla vői mitte alati őigus olla: see on küsimus. Iga kord, kui ma loen värske ülikoolilőpetaja CV-d, kes kuulutab end „VISIONAARSEKS MŐTLEJAKS”, tulevad mulle meelde kaks asja. Esiteks, millist tööd vőiks see inimene teha, kui ta pole kunagi töötanud, kuid on juba „mőtlejate liider”? Ja teiseks, mind kummitab mälestus ülikooliajast, kui klassikaaslane küsis minult, kas ma olen mingis ülesandes hea, ja vestlus kulges järgmiselt: Mina: „Ainult loll kiitleb!” Klassikaaslane: „Ainult loll ei kiitle.” See oli ajal, mida Ameerika meedia iseloomustas kui „mina-pőlvkonda”. Tänapäeval nimetataks neid inglise keeles „boomeriteks”, kuid tegelikult on nad tänapäeva ülikooli uute tudengite emad ja isad, vőib-olla vanavanemad, kes väidavad end olevat kőike teadvad, kőike nägevad visionäärid, kes juhivad kőike ja kőiki, ilma et nad oleksid tegelikult midagi erilist teinud vői mőelnud. Meenutades oma reaalajas tehtud tähelepanekuid riikide, inimeste ja ettevőtete degenereerumise kohta, mis on eemaldunud tegelikest kvalifikatsioonidest ja tőelistest edusammudest, ning liikunud edu välimuse ja tunde pärast uhkeldamise kultuuri poole, arvan, et jään oma algse teooria juurde, et keegi, kaasa arvatud ettevőtte asutaja, ei ole lihtsalt kogu teadmiste ja loovate ideede alfa ja oomega. See oli varem tavaliselt aktsepteeritud idee mittetotalitaarses maailmas. Ilmselge. See, mida Aleksandria Euclid oleks nimetanud „postulaadiks”. Tőesti lihtne asi. „E pluribus unum” tüüpi asi. Aga „see, mis varem oli selge ja ilmselge, ei ole tegelikult äritegevusele hea” – kas seda őpetatakse äriülikoolides? Kas tänapäeva ärimaailm kuulub ainult hulludele, kes omaette jäetuna häbenemata petavad rahastajaid, müüjaid, kliente vői töötajaid, et nad usaldaksid end passiivseks kaassőitjaks täiesti egoistliku ja edevate ärimeeste hullumeelsesse krahhi? Iga päev näen ma häid, halbu ja keskpäraseid ettevőtteid. Ma olen sageli üllatunud ja aukartlik ettevőtte asutaja suhtes, kes on väikese algkapitaliga rajanud firma ja muutnud selle suurepäraseks töökohaks vői äripartneriks. Minu ettevőtte jaoks on sellised ettevőtted need, millest me sőltume, sest nad hindavad seda, et me leiame sarnase mőtteviisiga inimesi, kes toovad kaasa oma elukogemused ja visioonid, millest saavad kasu asutajad, kes on valmis neid kuulama. 3. detsember 2025
---------------------------------------------------------------------------------------------- Vēstule DIbinātājam Kā cilvēks, kurš 40 gadus strādājis ar labām, sliktām un viduvējām dibinātājām, varu teikt šādi: cilvēkiem pašlaik vidēji ir divas acis, lai varētu fokusēt redzi. Jā, es zinu, ka tehnoloģijas drīz varētu ģenētiski vai mehāniski mums dot vairāk nekā divas acis vai arī mūs pilnībā apakļaut, bet pagaidām “jūsu” redze, visticamāk, ir tikai 50 % no kopējās redzes, kas ir iespējama jūsu uzņēmumam. Dibinātāja ego kopā ar pieņēmumu, ka “šis ir mans uzņēmums”, ir fatāli priekšstati par uzņēmuma patieso izaugsmes potenciālu, jo visas uzņēmuma iespējas tādējādi tiek ierobežotas ar vienas personas dzīves pieredzi, pieņēmumiem, bailēm un nezināšanu. Ir plaša leņķa vai panorāmas iespēja redzēt biznesu, bet tā vienkārši nevar izrietēt no vienas personas acīm. Bieži vien dibinātājs (un jā, šeit parasti ir nepieciešams liels “D”) ir apgrūtināts ar ikdienas realitāti, kas saistīta ar uzņēmuma dibināšanu, bet kam dibinātājs var uzticēties, lai saņemtu dažādas idejas, perspektīvas un pieredzi, kas palīdzētu pārvarēt uzņēmuma problēmas vai izmantot iespējas? Nevienam??? Tikai dibinātājs zina visu??? Reālas, dziļas iespējas uzņēmumam var labāk rasties, ja dibinātājs (piezīme: mazais “D”) ļauj “otrajai acs” arī izteikties, pat ja tas ir tikai anonīms ieteikumu kastīte atpūtas telpā. Klausīties citiem savā biznesā un ārpus tā ir labākais veids, kā divām vai vairāk acīm skaidri skatīties uz horizontu. Varbūt es kļūdos visā. Varbūt es esmu dinozaurs ar dīvainām idejām par pazemību. Varbūt es kļūdos, mēģinot mācīties no cilvēkiem, kuri zina vairāk par mani, vai pat no idiotiņiem, kuri reizēm ir taisnībā. Varbūt ir muļķīgi domāt, ka pareizais ceļš ir būt pietiekami pazemīgam, lai atzītu, ka varbūt es nezinu visu.
Es esmu gatavs atzīt, ka varbūt es kļūdos, bet pats šis atzinums varētu liecināt, ka es neesmu piemērots, lai konsultētu dibinātāju. Hmmm, vienmēr būt taisnībā vai ne vienmēr būt taisnībā: tāds ir jautājums. Katru reizi, kad es lasu nesenā universitātes absolventa CV, kurā viņš/viņa paziņo, ka ir “VIZIONĀRS DOMĀTĀJS”, man prātā nāk divas lietas. Pirmkārt, kādu darbu šī persona varētu veikt, ja viņa/viņš nekad nav strādājis, bet jau ir “domāšanas līderis”? Otrkārt, mani vajā atmiņas par universitātes laikiem, kad klasesbiedrs man jautāja, vai es esmu labs kādā konkrētā uzdevumā, un saruna noritēja šādi: Es: “Tikai muļķis varētu lepoties!” Klasesbiedrs: “Tikai muļķis nevarētu.” Tas bija laikā, ko ASV mediji raksturoja kā “Es paaudze”. Šodien angļu valodā tos sauktu par “boomers”, bet patiesībā tie ir šodienas universitātes pirmkursnieku mātes un tēvi, varbūt vecvecāki, kuri apgalvo, ka ir viszinoši, visredzīgi, vizionāri līderi visā un pār visiem, patiesībā neko īpašu nedarījuši un nedomājuši. Atceroties savus novērojumus par valstu, cilvēku un uzņēmumu deģenerāciju, kas attālinās no reālām kvalifikācijām un patiesiem panākumiem, virzoties uz kultūru, kurā lepojas tikai ar panākumu izskatu un sajūtu, es domāju, ka palikšu pie sava sākotnējā uzskata, ka neviens, ieskaitot uzņēmuma dibinātāju, nav visu zināšanu un radošo ideju alfa un omega. Tas bija parasts uzskats netotalitārā pasaulē. Acīmredzams. To, ko Aleksandrijas Eiklīds varētu saukt par “postulātu”. Ļoti vienkārša lieta. Kaut kas līdzīgs “E pluribus unum”. Bet “tas, kas agrāk bija skaidrs un acīmredzams, nav īsti labs biznesam” – vai to māca biznesa skolās? Vai šodienas biznesa pasaule pieder tikai ārprātīgajiem, kuri, atstāti paši savā vaļā, bezkaunīgi apmāna finansētājus, pārdevējus, klientus vai darbiniekus, lai tie uzticētos un pasīvi ļautos iesaistīties pilnīgi egoistiska un iedomīga biznesa cilvēka trakulīgajā braucienā? Katru dienu es redzu labas kompānijas, sliktas kompānijas un viduvējas kompānijas. Es bieži esmu pārsteigts un pazemīgs, redzot uzņēmuma dibinātāju, kurš ar maziem līdzekļiem izveidojis firmu un padarījis to par lielisku vietu, kur strādāt vai veikt darījumus. Manam uzņēmumam šādi uzņēmumi ir tie, no kuriem mēs esam atkarīgi, jo tie novērtē to, ka mēs atrodam līdzīgi domājošus cilvēkus, kuri dalās savā reālajā dzīves pieredzē un vīzijās, par labu dibinātājiem, kuri labprāt tos uzklausa. 3. decembris, 2025
---------------------------------------------------------------------------------------------- Žinutė ĮKŪRĖJUI Kaip žmogus, turintis 40 metų patirtį dirbant su gerais, blogais ir vidutiniais įkūrėjais, galiu pasakyti štai ką: šiuo metu žmonės vidutiniškai turi dvi akis, kad galėtų fokusuoti savo regėjimą. Taip, žinau, kad technologijos netrukus gali genetiškai ar mechaniniu būdu suteikti mums daugiau nei dvi akis, arba visiškai mus apakinti, bet kol kas „jūsų“ regėjimas tikriausiai sudaro ne daugiau kaip 50 % visų galimų jūsų įmonės regėjimo galimybių. Įkūrėjo ego ir prielaida, kad „tai yra mano įmonė“, yra mirtini sąvokos tikram įmonės augimo potencialui, nes visos įmonės galimybės yra susietos su vieno asmens gyvenimo patirtimi, prielaidomis, baimėmis ir nežinojimu. Yra plačios perspektyvos ar panoraminės galimybės matyti verslą, bet tai tiesiog negali kilti iš vieno asmens akies. Dažnai įkūrėjas (ir taip, čia paprastai reikalinga didžioji raidė „I“) yra apsunkintas kasdienėmis įmonės steigimo realijomis, bet kam įkūrėjas galėtų pasitikėti, kad gautų skirtingų idėjų, perspektyvų ir patirties, padėsiančių įveikti įmonės problemas ar pasinaudoti galimybėmis? Niekam??? Tik įkūrėjas žino viską??? Realūs, giluminiai įmonės galimybės gali geriau atsirasti, jei įkūrėjas (atkreipkite dėmesį į mažąją „I“) leidžia „antrajai akiai“ taip pat turėti balsą, net jei tai tik anoniminė pasiūlymų dėžutė poilsio kambaryje. Klausytis kitų savo versle ir už jo ribų yra geriausias būdas turėti dvi ar daugiau akių, aiškiai žiūrinčių į horizontą. Galbūt aš visiškai klystu. Galbūt aš esu dinozauras su keistomis idėjomis apie nuolankumą. Galbūt aš klystu, bandydamas mokytis iš žmonių, kurie žino daugiau už mane, ar net iš idiotų, kurie kartais būna teisūs. Galbūt tiesiog kvaila manyti, kad teisingas kelias yra būti pakankamai nuolankiam, kad pripažintum, jog galbūt aš nežinau visko.
Esu pasirengęs pripažinti, kad čia galiu klysti, bet pats šis pripažinimas gali parodyti, kad nesu tinkamas patarti Įkūrėjui. Hmmm, visada būti teisus ar ne visada būti teisus: štai klausimas. Kiekvieną kartą, kai skaitau neseniai universitetą baigusio absolvento, kuris skelbiasi esąs „VISIONARINIS MINTIS LYDERIS“, gyvenimo aprašymą, man į galvą ateina dvi mintys. Pirma, kokį darbą galėtų dirbti šis asmuo, jei niekada nedirbo, bet jau yra „minties lyderis“? Antra, mane persekioja prisiminimas iš universiteto laikų, kai klasės draugas paklausė manęs, ar aš gerai atlieku tam tikrą užduotį, ir pokalbis vyko taip: Aš: „Tik kvailys tuo girtųsi!“ Klasės draugas: „Tik kvailys tuo nesigirtų.“ Tai buvo laikotarpis, kurį JAV žiniasklaida apibūdino kaip „Aš kartos“ laikotarpį. Šiandien jie būtų vadinami „boomeriais“, bet iš tiesų jie yra šiandienos universitetų pirmakursių motinos ir tėvai, galbūt seneliai, kurie teigia esą viską žinantys, viską matantys vizionieriai, vadovaujantys viskam ir visiems, nors iš tiesų nėra padarę ar pagalvoję nieko ypatingo. Prisimindamas savo realaus laiko stebėjimus apie šalių, žmonių ir įmonių degeneraciją, kai jie nutolsta nuo tikrų kvalifikacijų ir tikrų sėkmės rezultatų ir pereina prie pasigyrimo kultūros, kad atrodytų sėkmingi, manau, kad laikysiuosi savo pradinės teorijos, kad niekas, įskaitant įmonės įkūrėją, nėra visų žinių ar kūrybinių idėjų alfa ir omega. Tai buvo įprastai priimta idėja netotalitariniame pasaulyje. Akivaizdu. Tai, ką Aleksandrijos Euklidas galbūt vadintų „postulatu“. Tikrai paprasta. Kažkas panašaus į „E pluribus unum“. Bet „tai, kas anksčiau buvo aišku ir akivaizdu, nėra tikrai naudinga verslui“ – ar tai mokoma verslo mokyklose? Ar šiandien verslo pasaulis priklauso tik bepročiams, kurie, palikti savarankiškai veikti, be gėdos apgaudinėja finansuotojus, tiekėjus, klientus ar darbuotojus, kad šie pasitikėtų jais ir pasyviai leistųsi į visiškai egoistiško, tuščiagarbiško verslininko beprotybės sūkurį? Kiekvieną dieną matau geras, blogas ir vidutines įmones. Dažnai mane stebina ir žavi įmonių įkūrėjai, kurie su mažai lėšų sukūrė įmonę ir pavertė ją puikia vieta dirbti ar užsiimti verslu. Mano įmonė priklauso nuo tokių įmonių, nes jos vertina tai, kad randame panašiai mąstančių žmonių, kurie dalijasi savo realaus gyvenimo patirtimi ir vizijomis, o tai naudinga įkūrėjams, kurie nori jų klausytis. 2025 m. gruodžio 3 d.
----------------------------------------------------------------------------------------------
|
Media Contact:
ART Expert Quotes from our Managers might be made available to
your publication within the same day, on a broad range of
topics, involving careers, the world economy, business
cultures, headhunting, management style, and more.
Press contact form: click here.
Previous Articles and Interviews of ART Managers in the world press: click here.
©2026 Atlantic Research Technologies. All rights reserved.